Neurorehabilitácia je špecifický medicínsky odbor, ktorý pomáha ľuďom po cievnej mozgovej príhode alebo pri diagnózach ako skleróza multiplex, Parkinsonova choroba a po úrazoch končiacich sa poranením mozgu a miechy.
Cieľom neurorehabilitácie je obnoviť funkcie a znovu vytvoriť tie spojenia v mozgu, ktoré sú narušené. Aby človek vedel opäť chodiť, sedieť, najesť sa, obliecť sa, hovoriť… Podľa americkej štúdie z oddelenia intenzívnej starostlivosti univerzitnej nemocnice prispela včasná rehabilitácia ku skráteniu doby hospitalizácie pacientov s narušenou mobilitou, pričom dĺžka pobytu na jednotke intenzívnej starostlivosti sa skrátila zo 6,9 na 5,5 dňa a celková dĺžka pobytu v nemocnici zo 14,5 na 11,2 dňa. Následne po prepustení do domácej liečby je najdôležitejšie pokračovať v intenzívnej rehabilitácii a postupne kombinovať tradičné rehabilitačné postupy s robotickou.
Čítajte aj Čmeliaky sa učia riešiť hlavolamy sledovaním skúsenejších
Vďaka robotom sa pomoc pacientom posúva na úplne inú úroveň. „Robot človeka nenahradí, ale pacient bez jeho pomoci nedokáže to, čo s ním. Robot je presný a neunaviteľný a hoci nemá city, dokáže pacienta motivovať, aby v rehabilitácii napredoval, aj keď po malých krôčikoch,“ hovorí Zoltán Kurucz, hlavný fyzioterapeut neurorehabilitačného zariadenia Levita.
Robotická presnosť stimuluje mozog
Rehabilitačné roboty patria do oblasti pokročilých rehabilitačných technológií. Sú to motorizované zariadenia, ktoré umožňujú mobilizáciu končatín v rámci senzomotorickej aj kognitívnej rehabilitácie. Väčšina z nich umožňuje aj interakciu s virtuálnym prostredím.
„Robot uľahčuje pohyb, ktorý sa pacient snaží naučiť alebo obnoviť. Kombinácia presnosti pohybu s veľkým počtom opakovaní umožňuje vďaka neuroplasticite mozgu vytvárať nové spojenia. Robotika v neurorehabilitácii dovoľuje dlhšie trvanie procedúry a jej častejšiu aplikáciu, čo je pri obnovovaní mozgových synapsií kľúčové. Žiadny fyzioterapeut nedisponuje takou silou, vytrvalosťou a presnosťou pri opakovaných pohyboch ako robot. Zároveň treba dodať, že vyšetrenie a následné nastavenie sofistikovanej technológie podľa individuálnych potrieb pacienta stále ostáva v rukách a kompetenciách fyzioterapeuta“ vysvetľuje Matej Fülöp, lekár Fyziatrie, balneólogie a liečebnej rehabilitácie.
„Najlepšie výsledky sa dosahujú kombináciou konvenčnej rehabilitácie s robotickou. Vzájomne sa dopĺňajú a pomáhajú ľuďom s poruchami postoja, úchopu aj chôdze,“ dopĺňa doktorka Jarmila Petrovičová z toho istého oddelenia. „Je dokázané, že pacienti po mŕtvici, ktorí dostávajú elektromechanický tréning chôdze v kombinácii s fyzioterapiou, majú vyššie šance opäť samostatne chodiť než pacienti, ktorí trénujú chôdzu bez pomoci robotov,“ upresňuje doktorka Petrovičová.
Čítajte aj Fyzicky náročná práca zvyšuje koncentráciu aj celkový počet spermií
Virtuálna realita pomáha aj pacientom s detskou mozgovou obrnou (DMO)
Liečba pacientov s detskou mozgovou obrnou má za cieľ zlepšiť hrubú motoriku, kognitívne funkcie, sociálnu integráciu a čo najväčšiu nezávislosť. Úplné vyliečenie alebo dosiahnutie bežného stavu zdravého človeka je zatiaľ nedosiahnuteľné. Avšak aj pri tejto diagnóze sú roboty veľkou oporou s prvými pozitívnymi výsledkami pre detských pacientov.
Roboticky asistovaný lokomočný tréning pomocou robota, ktorý je doplnený o prvky virtuálnej reality, predstavuje u detských pacientov veľkú motiváciu, ktorá býva u niektorých pacientov najkritickejší faktor liečby. Tréning v prostredí virtuálnej reality pripomína počítačovú hru s rôznymi scénami, kde môžu pacienti napríklad zbierať rôzne predmety, ako napr. mince, snehuliakov, zvieratá a pod. alebo sa snažiť priblížiť ku konkrétnym objektom a správne nasmerovať svoje končatiny doprava či doľava.
Rehabilitácia hornej alebo dolnej končatiny vo virtuálnom prostredí pomocou robotov môže pacientovi výrazne pomôcť napríklad aj naštartovaním a urýchlením neuroplastických procesov pri učení sa nových pohybových schopností. Následne je pre pacienta omnoho ľahšie a efektívnejšie premietanie nových, naučených pohybových sekvencií do každodenného života.
Čítajte aj Každodenná prechádzka môže zabrániť desatine predčasných úmrtí
Robotická rehabilitácia má veľký význam, problém je nízke povedomie
Uzdravovanie pacienta s poškodeným mozgom je tímová práca niekoľkých špecialistov (FBLR lekár, neurológ, psychológ/psychiater, logopéd, fyzioterapeut, prípade potreby iných odborníkov), pacienta a robotiky. Živé časti tímu spoločne vytvoria rehabilitačný plán a roboty ho pomáhajú plniť. Robota pritom musí vždy nastavovať a pacientovi pri rehabilitácii pomáhať certifikovaný fyzioterapeut.
Robotická neurorehabilitácia má obrovský potenciál a je využiteľná u veľkého spektra motorických porúch. Je spoľahlivá, merateľná a jednoducho kontrolovateľná. To, že na Slovensku máme špičkovú neurorehabilitačnú techniku, neznamená, že pacienti aj dostávajú najkvalitnejšiu možnú rehabilitáciu. V zariadeniach s najmodernejšou technikou a dostatkom personálu sú rehabilitácie na priamu platbu.