Perspektíva liečby duševných ochorení pomocou umelej inteligencie však zároveň vyvoláva nespočetné etické aj praktické obavy, uviedol server televízie Al-Džazíra.
Ak zadáte do ChatGPT vetu: „Trpím úzkosťou“, robot spoločnosti OpenAI poháňaný umelou inteligenciou sa takmer okamžite pustí do práce. „Je mi ľúto, že trpíte úzkosťou. Môže to byť náročný zážitok, ale existujú stratégie, ktoré vám môžu pomôcť zvládnuť vaše príznaky,“ objaví sa vzápätí na obrazovke.
Potom nasleduje zoznam očíslovaných odporúčaní: pracovať na relaxácii, zamerať sa na spánok, obmedziť kofeín a alkohol, spochybňovať negatívne myšlienky a vyhľadať podporu priateľov a rodiny.
Hoci to nie sú práve originálne rady, pripomínajú to, čo by ste mohli počuť v ordinácii terapeuta alebo si prečítať na internete v článku o úzkosti.

ChatGPT sám upozorňuje, že nie je náhradou za psychológa alebo poradcu. To však niektorým ľuďom nebráni, aby platformu používali ako svojho terapeuta. V príspevkoch na on-line fórach, ako je Reddit, používatelia opisujú svoje skúsenosti so systémom, ktorý požiadali o radu pri osobných problémoch a ťažkých životných udalostiach, ako je rozchod. Niektorí uvádzajú, že ich zážitky s chatbotom sú rovnako dobré alebo lepšie ako tradičné terapie.
Pozoruhodná schopnosť ChatGPT napodobňovať ľudskú konverzáciu vyvoláva otázky o potenciáli umelej inteligencie a jej schopnosti pri liečbe duševných ochorení v regiónoch, ako je Ázia, kde sú tieto služby často preťažené a stále zahalené stigmou. Niektorí nadšenci do umelej inteligencie vidia najväčší potenciál chatbotov v liečbe ľahších, bežnejších stavov, ako je úzkosť a depresia. Tá väčšinou spočíva v tom, že terapeut pacienta vypočuje a ponúkne mu praktické kroky na riešenie jeho problémov.
Terapia pomocou umelej inteligencie by teoreticky mohla ponúkať rýchlejší a lacnejší prístup k podpore než tradičné služby duševného zdravia, ktoré trpia nedostatkom personálu, dlhými čakacími lehotami a vysokými nákladmi. Tiež by osobám trpiacim duševnými problémami mohla umožniť vyhnúť sa pocitu hanby, najmä v častiach sveta, kde duševné choroby zostávajú tabu.

Vyhliadka na to, že umelá inteligencia rozšíri alebo dokonca povedie liečbu duševných ochorení, však vyvoláva aj nespočetné etické a praktické obavy. Od toho, ako chrániť osobné údaje a zdravotné záznamy, až po otázky, či bude počítačový program skutočne schopný vcítiť sa do pacienta a rozoznať varovné signály, napríklad riziko sebapoškodzovania. Hoci sa technológia, ktorá stojí za ChatGPT, snaží vyrovnať ľuďom, v reakcii na určité stimuly môže poskytovať nepredvídateľné, nepresné alebo znepokojujúce odpovede.
Využitie umelej inteligencie v aplikáciách špecializovaných na duševné zdravie sa zatiaľ obmedzuje na systémy „založené na pravidlách“, ako je Wysa, Heyy a Woebot. Napriek tomu, že tieto aplikácie napodobňujú niektoré aspekty terapeutického procesu, na rozdiel od ChatGPT a ďalších systémov založených na umelej inteligencii, ktoré vytvárajú vlastné reakcie, používajú stanovený počet kombinácií otázok a odpovedí, ktoré vybral človek. Všetky tri aplikácie vychádzajú z kognitívne behaviorálnej terapie, štandardnej formy liečby úzkosti a depresie, ktorá sa sústredí na zmenu myslenia a správania pacienta.
Ich zakladatelia zdôrazňujú, že sa nesnažia nahradiť terapiu, ale doplniť tradičné služby a poskytnúť nástroj v počiatočnej fáze liečby duševných problémov. Napriek tomu, že tieto aplikácie majú obmedzené funkcie, odvetvie umelej inteligencie zostáva z veľkej časti neregulované, a to napriek obavám, že by tento rýchlo sa rozvíjajúci odbor mohol predstavovať vážne riziko pre blaho ľudí.

Začiatkom tohto roku údajne spáchal samovraždu Belgičan po tom, čo ho na to nabádal chatbot Chai s umelou inteligenciou. Novinár denníka The New York Times zase opísal, že ho chatbot Bing od Microsoftu nabádal na opustenie manželky.
Podľa Amelie Fiskeovej, výskumnej pracovníčky z Technickej univerzity v Mníchove, nemusí ísť o situáciu buď, alebo – umelá inteligencia by sa napríklad mohla využívať v spojení s bežným terapeutom. Iní odborníci sa zase domnievajú, že technológia môže nájsť najcennejšie využitie v zákulisí, napríklad pri vykonávaní výskumu alebo ako pomoc psychológom pri hodnotení pokroku ich pacientov.