Číňania pracujú na superrýchlych ponorkách. Mohli by dosahovať rýchlosť prúdových lietadiel

Čínski vedci chcú pomocou laserov a optických vlákien vytvoriť okolo ponorky plazmu, takže by plávala v bubline s minimálnym odporom okolitého prostredia.

07.10.2024 16:00
A futuristic Chinese super-speed laser-powered sub Foto:
Ponorky využívajúce superkavitáciu, by mohli dosahovať rýchlosť až okolo 900 km/h. (ilustračné foto)
debata (18)

Predstavte si ponorku tak rýchlu, že dokáže ujsť pred torpédom, ktoré ju má zneškodniť. To sa môže stať realitou vďaka prevratnému pohonu, na ktorom pracujú čínski vedci. Táto nová technológia by mohla vytvoriť najrýchlejšie ponorky na svete, ktoré sa pohybujú rýchlosťou blížiacou sa k prúdovým lietadlám. Kľúčom je použitie laserových pohonov a kavitačného efektu.

Laserový pohon: Od vesmíru k oceánu

Použitie laserov ako formy pohonu nie je úplnou novinkou. Tento koncept bol prvýkrát navrhnutý v 70. rokoch 20. storočia ako spôsob dopravy vesmírnych lodí. Princíp bol jednoduchý – laser by extrémne zohrial vzduch pod vesmírnou loďou, vytvárajúc plazmu, ktorá by explodovala a poháňala loď smerom nahor. Aj keď táto technológia bola testovaná iba v malom meradle, nikdy sa nepodarilo vytvoriť pilotovanú loď, ktorá by fungovala na tomto princípe.

Čínski vedci z Harbinskej univerzity však navrhujú použiť tento spôsob pohonu pod vodou. Základom je pokryť trup ponorky optickými vláknami, ktoré sú tenšie ako ľudský vlas. Tieto vlákna prenášajú laserové impulzy poháňané silným zdrojom energie, čo vedie k tvorbe plazmy, ktorá v momente odparuje okolitú vodu. Vytvorené bubliny potom vytvárajú „tunel“ s nižším trením, čím ponorka dosiahne vysoké rýchlosti.

Superkavitácia: Prelomový pohon s výzvami

Podstatou tohto revolučného systému je fenomén superkavitácie. To je fyzikálny jav, pri ktorom sa okolo pohybujúceho sa objektu vo vode vytvorí veľká bublina pary alebo plynu, ktorá obklopuje celý objekt. Tým sa výrazne zníži trenie medzi povrchom objektu a vodou, čo umožňuje dosiahnuť veľmi vysoké rýchlosti. Superkavitácia sa dosahuje pri rýchlostiach, kde tlak vody klesne pod tlak pary vody, čo spôsobí tvorbu kavitačných bublín. Ak sa tieto bubliny spoja do jednej veľkej bubliny, ktorá obklopuje objekt, ide o superkavitáciu.

dron Čítajte viac Ukrajinci začali využívať "dračie drony". Na nepriateľa skutočne chrlia oheň

Tento jav sa využíva napríklad pri vývoji torpéd, kde znižovanie odporu vody umožňuje dosiahnuť extrémne rýchlosti. Vďaka tejto technológii by ich dosahovala aj ponorka mohla – teoreticky by sa mohla pohybovať rýchlosťou vyše 900 km/h, čo je porovnateľné s rýchlosťou prúdových lietadiel.

Čínsky tím vedcov, vedený Ge Yangom, zistil, ako zvýšiť efektivitu laserového pohonu o niekoľko rádov, a tým zabezpečiť reálnu využiteľnosť tejto technológie. Ich návrh zahŕňa pridané špeciálne modifikácie optických vlákien, ktoré minimalizujú trenie a optimalizujú tvorbu plazmy, čím umožňujú vytvárať podstatne silnejší impulz. Zároveň sú odolnejšie voči mechanickému namáhaniu a aj slanej vode.

Vojenský potenciál a riziká

Ak by sa tento nový typ pohonu ukázal ako praktický, mohol by dramaticky zmeniť podmienky námornej vojny. Ponorka, ktorá by sa dokázala pohybovať takýmito rýchlosťami, by bola prakticky nezasiahnuteľná konvenčnými protiponorkovými systémami. Navyše tento pohon je takmer úplne tichý, čo ponorke poskytuje taktickú výhodu.

Ale to neznamená, že takáto ponorka by bola neviditeľná, aj keď mnohí pri nej hovoria o ďalšej evolúcii technológie stealth, Kavitácia vytvára za ponorkou stopy bublín, ktoré (kvôli ich prskaniu) môže zachytiť pasívny sonar – technológia, ktorá identifikuje zvuky vo vode bez toho, aby ich sama vysielala.

quicksink Čítajte viac Quicksink: nový americký zbraňový systém dokáže roztrhnúť loď na dve polovice

Ďalší problém spočíva v tepelnej regulácii. Silné lasery generujú enormné množstvo tepla, ktoré musí byť odvádzané, aby nedošlo k poškodeniu ponorky. Vysoká slanosť oceánu navyše komplikuje spoľahlivosť optických vlákien a ďalších súčiastok ponorky.

Budúcnosť vojenských ponoriek

Čína však nie je jedinou krajinou, ktorá skúma nové spôsoby pohonu. Spojené štáty už od 60. rokov minulého storočia skúmajú alternatívny pohonný systém – magnetohydrody­namický pohon (MHD). Táto technológia využíva magnetické polia a elektricky vodivé kvapaliny na vytváranie ťahu, čo by mohlo ponúknuť viacero výhod oproti tradičným systémom s vrtuľami. MHD technológia má potenciál zvýšiť utajenie, manévrovateľnosť a nosnosť ponoriek tým, že eliminuje detekovateľný hluk z mechanických súčastí.

V roku 2023 oznámila americká agentúra pre pokročilý výskum obrany DARPA, že začala 42-mesačný program na vývoj podmorských MHD čerpadiel. Cieľom je prekonať problémy so silnými magnetickými poľami a zlepšiť ich účinnosť. Hoci MHD pohon bol úspešný v malom meradle, jeho praktická aplikácia na väčšie ponorky zostáva výzvou, najmä kvôli korózii elektród a problémom s opotrebením pri kontakte s morskou vodou.

Facebook X.com 18 debata chyba Newsletter
Viac na túto tému: #kavitácia #superkavitácie #rýchle ponorky #vojenské ponorky #vojenský výskum #laserové ponorky