Japonsko plánuje postaviť prvý „zetta-class“ superpočítač, ktorý má byť až 1 000-krát výkonnejší než najrýchlejšie stroje dneška. Tento ambiciózny projekt, označovaný ako „Fugaku Next“, má byť plne funkčný do roku 2030 a jeho zhotovenie začne už v roku 2025.
Jeho predchodca – superpočítač Fugaku, ktorý bol uvedený do prevádzky v roku 2020, dosahuje výkon 0,44 exaflopov, čo predstavuje 0,44 kvintilióna výpočtov za sekundu. Napriek tomu, že bol v roku 2022 prekonaný americkým superpočítačom Frontier s výkonom 1,2 exaflopov, Fugaku stále patrí medzi najvýkonnejšie stroje na svete.
Nový Fugaku Next má však dosiahnuť výkon na úrovni zettaflopov, čo rečou čísel znamená jeden sextilión výpočtov za sekundu. Pre lepšiu predstavivosť, tento výkon je 1 000-krát vyšší než akým disponujú najrýchlejšie superpočítače v roku 2024. Japonsko sa rozhodlo počítač vyvinúť najmä kvôli snahe držať krok s rýchlym rozvojom umelej inteligencie a jej aplikácií v rôznych oblastiach vedy a techniky.
Projekt bude realizovaný v spolupráci s japonskými spoločnosťami Riken a Fujitsu, ktoré sa podieľali aj na vývoji pôvodného Fugaku. Predpokladá sa, že Fugaku Next bude využívať komponenty navrhnuté spoločnosťou Fujitsu, aby bola zabezpečená kompatibilita medzi oboma systémami.
Nepredstaviteľne vysoká spotreba
Jednou z hlavných výziev pri vývoji zetta-class superpočítača je jeho energetická náročnosť. Odhaduje sa, že takýto stroj by pri použití súčasných technológií vyžadoval energiu rovnajúcu sa výkonu 21 jadrových elektrární. Preto bude súčasne nevyhnutné vyvinúť aj nové technológie a prístupy, ktoré umožnia efektívnu prevádzku takéhoto výkonného zariadenia.
Japonská vláda prostredníctvom ministerstva školstva, kultúry, športu, vedy a technológií už vyčlenila na prvý rok projektu približne 4,2 miliardy jenov (29 miliónov dolárov) a celkové náklady by mohli dosiahnuť až 110 miliárd jenov (761 miliónov dolárov).
Ak sa projekt podarí realizovať podľa plánu, Fugaku Next sa stane najvýkonnejším superpočítačom na svete a posunie hranice výpočtovej techniky na novú úroveň. Tento pokrok umožní riešiť komplexné úlohy v oblasti umelej inteligencie, modelovania klimatických zmien, vývoja nových liekov a mnohých ďalších oblastiach, ktoré vyžadujú obrovský výpočtový výkon.