Či ju chcete alebo jej používanie naďalej tvrdošijne odmietate, umelá inteligencia preniká do každodenného života väčšiny ľudí. Bez toho, aby si na to pýtala povolenie. Používate smartfón? Snažíte sa dostať z bodu A do bodu B s navigáciou? Alebo len voláte na zákaznícku linku a snažíte sa cez automat vyriešiť niektorý zo svojich problémov? Pri všetkých týchto činnostiach pravdepodobne prichádzate do styku s AI. S rastúcou závislosťou na novej technológii sa však vynárajú aj otázky o jej vplyve na kritické myslenie a kognitívne schopnosti.
AI a úpadok kritického myslenia
Nová štúdia výskumníkov z Microsoftu a Carnegie Mellon University naznačuje, že problém môže byť iný, než si ľudia myslia. Namiesto toho, aby ich AI priamo, môže postupne oslabiť kognitívne schopnosti natoľko, že ich ľudia prestanú používať. Vedci vo výskume využili 319 pracovníkov, ktorí pracujú s informáciami a údajmi. Ich úlohou bolo okrem iného oznamovať, ako využívajú generatívne AI nástroje, aké úlohy im zadávajú a aká je ich dôvera v schopnosti umelej inteligencie. Zároveň hodnotili, ako vedia posúdiť kvalitu výstupov a či by danú úlohu zvládli aj bez pomoci AI.
Výsledky ukázali zaujímavý trend: čím viac pracovníci dôverovali umelej inteligencii, tým menej sa sami kriticky zapájali do riešenia úloh. Mnohí priznali, že keď AI považovali za spoľahlivú, často „pustili volant“ a prestali sa aktívne zamýšľať nad výstupmi. Tento efekt bol ešte výraznejší pri menej dôležitých úlohách, kde sa ľudia nechali ľahko uniesť pohodlnosťou technológie. Naopak, keď pracovníci neverili AI natoľko, viac sa zapájali do hodnotenia výstupov a udržiavali si vlastné kritické myslenie. Táto nedôvera ich motivovala k aktívnejšiemu riešeniu problémov a k väčšej sebadôvere pri samostatnej práci.
Menej rozmanité výstupy, menej kreativity
Ďalším dôležitým zistením štúdie bolo, že používatelia AI produkovali menej rozmanité výsledky v porovnaní s tými, ktorí pracovali bez nej. To dáva zmysel – generatívna AI pracuje s existujúcimi vzormi a databázami, takže jej výstupy sú do istej miery predvídateľné. Aj keď môže urýchliť prácu, obmedzuje variabilitu riešení. Výskumníci to interpretovali ako ďalší znak oslabovania kritického myslenia.
Štúdia nepopiera, že AI môže byť užitočným nástrojom na zvýšenie efektivity. No zároveň upozorňuje na riziko, že ak sa ľudia priveľmi spoliehajú na automatizované nástroje, môžu prísť o vlastné schopnosti riešiť problémy. Nie je to len otázka lenivosti – ide o postupnú stratu „svalovej pamäte“ pri vykonávaní určitých typov úloh. Čím menej je vlastné premýšľanie precvičované, tým viac je odovzdávané do rúk umelej inteligencie.
Takže, ak sa bojíte, že vás AI v práci nahradí, mali by ste si dávať pozor, ako ju používate. Ak sa totiž príliš spoliehate na stroje a prestanete uvažovať sami, možno si sami pod sebou nepílite konár. Kritické myslenie je jednou z našich najcennejších zručností – a umelá inteligencia vám ju môže nenápadne vziať, ak jej to dovolíte.