V tropických mestách, kde teplota aj vlhkosť každoročne atakujú nové maximá, sú klimatizácie často jediným spôsobom, ako udržať vnútorné priestory znesiteľne chladné. No ich kontinuálne používanie má svoju cenu. Nielen vo forme vysokých účtov, ale najmä v podobe veľkej ekologickej stopy. Práve preto vedci z Nanyangskej technologickej univerzity v Singapure hľadali alternatívu, ktorá by bola šetrná k prírode a zároveň účinná. Výsledok? Takzvané hubové dlaždice – biologicky rozložiteľný materiál vyrobený z hubových vláken a odpadu z výroby nábytku.
Ako fungujú „slonie“ dlaždice?
Inšpirácia prišla od samotných slonov – majestátnych tvorov, ktoré zvládajú tropické horúčavy bez jedinej potnej žľazy. Ich pokožka plná vrások a štrbín nie je len estetickým znakom staroby, ale premysleným systémom regulácie teploty. Vrúbky na pokožke zadržiavajú vodu a zvyšujú povrch, cez ktorý sa teplo môže odparovať – teda ochladzovať telo. Vedci túto štruktúru preniesli na povrch mycéliových dlaždíc. Tie sú na dotyk drsné a zvlnené ako slonia koža – a presne v tom tkvie ich sila.
V laboratórnych testoch vedci zistili, že tieto dlaždice sa ohrievajú pomalšie než klasické ploché povrchy – až o 25 percent. A keď sa ich povrch postrieka vodou, ochladia sa o neuveriteľných 70 percent rýchlejšie. Voda sa totiž udrží v ich záhyboch a postupne sa odparuje, čo zabezpečuje prirodzené ochladzovanie podobné tomu, aké využíva slon.
Huby ako nový stavebný materiál
Kľúčovým prvkom je mycélium – podhubie známej hlivy ustricovej (Pleurotus ostreatus), ktoré vedci kombinovali s bambusovými hoblinami, ovsenými vločkami a vodou. Zmes natlačili do silikónových foriem s 3D štruktúrou pripomínajúcou sloniu kožu, kde rastie v tme približne mesiac. Po vysušení vznikne pevná, ale zároveň ľahká a porézna dlaždica. Tento materiál má nízku tepelnú vodivosť, čo z neho robí výborný izolant. Navyše je plne biologicky rozložiteľný a vyrábaný z odpadu – takže namiesto znečistenia prináša riešenie. A čo je ešte lepšie, jeho výroba si nevyžaduje skoro žiadnu energiu, okrem záverečného sušenia v peci.
Prečo na tom záleží?
Stavebníctvo je zodpovedné za približne 40 percent všetkých emisií súvisiacich s energiou. A veľká časť z toho ide práve na chladenie budov. Tradičné izolačné materiály ako polystyrén či sklená vata sú síce účinné, no zaťažujú životné prostredie – a po skončení ich životnosti často končia na skládke. Naopak, mycéliové dlaždice ponúkajú udržateľnú alternatívu. Ako dodáva vedúca projektu, profesorka Hortense Le Ferrand: „Pretransformovali sme odpad na cenný zdroj a zároveň otvorili cestu pre nové prírodou inšpirované návrhy, ktoré môžu zásadne zmeniť spôsob, akým premýšľame o stavebných materiáloch.“
Ako to už pri inováciách býva, existujú aj prekážky. Najväčšou je čas – jedna dlaždica rastie približne mesiac. Vedci však už spolupracujú so startupom Mykílio, ktorý sa snaží celý proces zefektívniť a presunúť z laboratória do reálneho sveta. Zároveň testujú aj iné druhy húb a pracujú na zlepšení mechanickej odolnosti materiálu.