Predstavte si, že by ste celý život videli len jemnú pastelovú ružovú, a jedného dňa by vám niekto ukázal novú, intenzívnu ružovú, ktorá akoby vypadla z iného vesmíru. A teraz si namiesto ružovej predstavte niečo medzi modrou a zelenou – no s takou sýtosťou, že aj laserová ukážka tejto farby by oproti nej pôsobila bledo. Vedci túto farbu nazvali „olo“ a tvrdia, že ju doposiaľ nikto na svete nevidel. A možno ani nemohol – až doteraz.
Farba mimo hraníc nášho videnia
Tím výskumníkov z Kalifornskej univerzity v Berkeley a Washingtonskej univerzity sa pochválil unikátnym experimentom, ktorý posúva hranice toho, čo je pre ľudské oko vôbec možné vidieť. Päť dobrovoľníkov sa podrobilo precízne riadenému vystaveniu mikrodávkam laserového svetla, ktoré cielene aktivovali len jeden typ svetlocitlivých buniek v oku, takzvané M čapíky, ktoré bežne reagujú najmä na zelené svetlo.
Za normálnych okolností sa tieto M čapíky aktivujú súčasne s inými – L (červenými) a S (modrými). No v tomto prípade vedci „oklamali“ oko tak, že M čapíky stimulovali izolovane, čo viedlo k vytvoreniu signálu, ktorý nie je pre mozog prirodzený. Výsledok? Olo – nový odtieň, ktorého sýtosť zanechala účastníkov v nemom úžase.
Nie je to optický trik
Táto technologická mágia sa odohrala v zariadení s názvom Oz – názov inšpirovaný zelenými okuliarmi zo známej knihy Čarodejník z krajiny Oz. Ide o sofistikovaný systém zrkadiel, laserov a optických nástrojov, ktorý dokáže cielene zasiahnuť jednotlivé čapíky v sietnici. Kľúčom k experimentu bola podrobná mapa sietnice každého dobrovoľníka – tá bola vytvorená vďaka technológii adaptívnej optickej koherenčnej tomografie (AO-OCT).
Celý proces je neuveriteľne precízny. Aj tie najmenšie pohyby oka boli sledované v reálnom čase, aby lasery zasiahli presne tie bunky, ktoré mali. Preto účastníci museli pozerať periférne – mierne mimo stredový bod obrazovky, kde sa „zobrazovala“ samotná farba olo.
Farba olo nie je len akousi vizuálnou halucináciou vyvolanou laserom. Aby si boli vedci istí, že ide o skutočný nový vnem, podrobili účastníkov testom farebného porovnávania. Keď sa snažili napodobniť olo pomocou najviac nasýtených farieb dostupných v spektre, zistili, že sa dá priblížiť iba zníženou sýtosťou prirodzených farieb. Inými slovami – olo jednoducho nie je v ľudskom prirodzenom farebnom arzenáli.
Nové dimenzie videnia
Aj keď je vnímanie farieb subjektívne a niektorí odborníci zostávajú skeptickí, tím výskumníkov verí, že ide o zásadný krok k lepšiemu pochopeniu ľudského videnia. Navyše, táto technológia má reálny potenciál pomôcť ľuďom s poruchami zraku. Napríklad pri farebnej slepote, kde jeden typ čapíkov chýba alebo nefunguje správne, by bolo teoreticky možné simulovať jeho signály a „naučiť“ mozog rozoznávať nové farebné dimenzie. Vedci tiež skúmajú, či by bolo možné pomocou Oz napodobniť takzvanú tetrachromaciu, teda zriedkavú schopnosť vnímať štyri základné farby, ktorú majú niektoré ženy.
Zatiaľ zostáva Oz technológiou výhradne pre laboratóriá – vyžaduje extrémne špecifické podmienky, sofistikované lasery a presnú kalibráciu. Takže ak čakáte, že sa olo objaví vo vašom televízore či smartfóne, zatiaľ si radšej nechajte zájsť chuť. Avšak už len poznanie, že realita ešte nevyčerpala všetky svoje farby, je samo o sebe fascinujúce. Akoby nám veda jemne naznačovala, že svet okolo nás je ešte bohatší, než sme si kedy mysleli – len potrebujeme nové okuliare, alebo rovno nový spôsob, ako sa naň pozerať.