Napísal to dnes denník The Guardian. Podľa amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa pristávací modul vesmírneho prostriedku dostane do atmosféry niekedy medzi 7. a 13. májom.
Vzhľadom na to, že bola navrhnutá tak, aby vydržala vstup do atmosféry Venuše, je možné, že sonda – alebo jej časti – prežije aj návrat do zemskej atmosféry a dopadne na povrch Zeme, píše NASA na svojom webe.
Podľa odborníkov, ktorí sa venujú sledovaniu vesmírneho odpadu, je zatiaľ príliš skoro na to, aby bolo možné povedať, kam presne poltonový objekt dopadne, alebo čo z neho prežije prielet atmosférou, píše The Guardian.
„Aj keď to nie je bez rizika, nemali by sme sa príliš obávať,“ povedal denníku holandský vedec Marco Langbroek z technickej univerzity v holandskom Delftu. Objekt je podľa neho relatívne malý, a aj keby sa pri prelete atmosférou nerozpadol, „hrozí podobné riziko ako pri náhodnom páde meteoritu, ktorých sa odohrá ročne niekoľko“.
Čítajte aj Sonda Parker Solar Probe sa dostala tak blízko k Slnku, ako doteraz žiadny iný ľudský výtvor
Sovietsky zväz vyslal spomínanú sondu do vesmíru v roku 1972 v rámci programu Venera (rusky Венера), ktorého cieľom bolo preskúmať planétu Venuši. Sonda sa však na orbite podľa NASA rozdelila na štyri časti a podľa The Guardian jej pristávací modul – guľovitý objekt s priemerom asi jedného metra – 53 rokov krúži po obežnej dráhe Zeme a postupne klesá.
Názov Kosmos od 60. rokov dostávali sovietske kozmické lode, ktoré zostali na obežnej dráhe Zeme, podotýka NASA. Sovietske planetárne misie podľa neho zvyčajne najprv mierili na parkovaciu obežnú dráhu, odkiaľ mali pokračovať ďalej do svojich destinácií, ak ale napríklad zlyhal motor, sondy zostali na orbite a dostali označenie Kozmos.
K Venuši sa od roku 1961 vydalo niekoľko amerických a sovietskych sond, medzi nimi v roku 1962 americký Mariner 2, ktorý Venuši ako prvý obletel, alebo v roku 1975 sovietska Venera 9, ktorá na Zem poslala prvé snímky povrchu planéty.