Umelá inteligencia sa pomaly ale isto udomácňuje v životoch ľudí a stáva sa súčasťou ich digitálneho prostredia. Generatívne jazykové modely ako ChatGPT lákajú svojou schopnosťou rýchlo generovať text, odpovedať na otázky a pomáhať so školskými úlohami. No nedávna štúdia výskumníkov z amerického MIT Media Lab varuje aj pred ich neviditeľnými dôsledkami. Pohodlie, ktoré tieto nástroje ponúkajú, môže viesť k oslabeniu schopností kriticky myslieť, učiť sa a samostatne vytvárať obsah.
Netradičný experiment
V štúdii sa 54 účastníkov vo veku 18 až 39 rokov rozdelilo do troch skupín. Jedna skupina písala eseje s pomocou ChatGPT, druhá mohla používať len vyhľadávač Google, a tretia nemala k dispozícii nič okrem vlastných vedomostí a schopností. Všetci účastníci písali eseje na etické a filozofické témy v časovom limite 20 minút, pričom im EEG zariadenie pripevnené na hlave monitorovalo mozgovú aktivitu v 32 oblastiach.
Výsledky boli jednoznačné. Skupina, ktorá používala výhradne ChatGPT, vykazovala o 55 percent nižšiu mozgovú aktivitu než skupina, ktorá písala eseje bez akejkoľvek pomoci. Ich texty boli homogénne, štruktúrované, no povrchné. Eseje obsahovali štandardizované frázy a boli ľahko rozpoznateľné ako výstupy umelej inteligencie. Naopak, tretia skupina preukázala najvyššiu úroveň zapojenia, rozmanitosť vyjadrení a schopnosť si vlastné texty neskôr aj zapamätať.
Kognitívny dlh a strata originality
Opakované používanie ChatGPT podľa autorov vedie ku kognitívnemu dlhu, teda stavu, pri ktorom sa znižuje schopnosť samostatného uvažovania a učenia. Účastníci, ktorí si na začiatku štúdie nechali od umelej inteligencie pomôcť so štruktúrou textu, neskôr texty len kopírovali a minimálne do nich zasahovali. Ich schopnosť rozpoznať vlastný text po čase bola veľmi slabá, čo naznačuje absenciu integrácie do dlhodobej pamäte.
Znepokojivý bol aj fakt, že mnohí účastníci zo skupiny používajúcej umelej inteligencie nevedeli citovať ani jednu vetu zo svojej eseje. Naopak, tí, ktorí písali bez pomoci, nielenže si svoje texty pamätali, ale prejavovali aj vyššiu spokojnosť a pocit vlastníctva nad výsledným dielom.
Mladé mozgy sú najzraniteľnejšie Vedúca výskumu Nataliya Kosmyna upozorňuje, že najvyššie riziko predstavuje používanie AI pre deti a mladých ľudí, ktorých mozgy sa ešte len vyvíjajú. Preto sa rozhodla publikovať výsledky aj pred oficiálnym recenzovaním štúdie, aby tak včas varovala pred nekoordinovaným prienikom umelej inteligencie do škôl.
AI ako nástroj, nie pomôcka
Aj keď štúdia varuje pred negatívami, neznamená to, že generatívna umelá inteligencia je pre vzdelávanie nevhodná. Výskumníci zistili, že ak sa použije ako doplnok, napríklad v záverečnej fáze úpravy textu, a nie ako náhrada myslenia, môže mať dokonca pozitívny efekt. V jednej fáze experimentu skupina, ktorá predtým písala text bez pomoci a neskôr mohla použiť ChatGPT, vykázala zvýšenú mozgovú aktivitu naprieč všetkými frekvenčnými pásmami EEG.