Predstavte si, že si stiahnete celý Netflix za jednu sekundu. Alebo desaťtisíckrát celú anglickú Wikipédiu. Znie to ako sci-fi, no vďaka výskumníkom z Japonska je to dnes už realita. Vedci z tamojšieho Národného inštitútu pre informačné a komunikačné technológie (NICT) totiž prekonali všetky doterajšie rekordy a dosiahli rýchlosť internetového prenosu, ktorá nemá vo svete obdobu – 1,02 petabitu za sekundu. To je viac než milión gigabitov za sekundu.
Rýchlosť, ktorá predbieha budúcnosť
Pre lepšiu predstavu, ide o viac ako štvormiliónty násobok priemernej rýchlosti internetu v západných krajinách a až 16 miliónkrát rýchlejšie pripojenie než priemerné pripojenie v Indii. Dáta putovali cez optické vlákno dlhé 1 808 kilometrov, teda približne ako z Bratislavy do Barcelony. A pritom prenos prebiehal cez kábel hrubý len 0,125 milimetra, čo je štandardná hrúbka bežných optických káblov.
19 svetelných ciest v jednom vlákne
Kľúčom k tomuto úspechu je revolučné optické vlákno so 19 jadrami, ktoré dokáže prenášať dáta 19 rôznymi svetelnými cestami naraz. A to v priestore, kde sa bežne nachádza iba jedno jadro. Táto technológia dramaticky zvyšuje priepustnosť bez potreby rozširovať fyzickú infraštruktúru. Aby vedci dosiahli takéto hodnoty, museli signál zosilniť a viacnásobne opakovať pomocou 21 okruhov, z ktorých každý meral 86,1 kilometra. Výsledkom bol prenos dát cez 1808 kilometrov dlhý úsek.
Nie sú to len zbytočná rýchlosť
Možno si poviete načo je v súčasnosti ľudstvu takáto, prakticky nevyužiteľná, rýchlosť? Väčšina domácností dnes disponuje dostatočne rýchlou internetovou prípojkou, ktorá im umožní sledovať filmy, uskutočňovať videohovory či sa hrať online hry. Lenže svet sa mení. Podľa Nielsenovho zákona sa rýchlosť pripojenia špičkového používateľa každých 21 mesiacov zdvojnásobí. Ak dnes niekto používa pripojenie s rýchlosťou 1 gigabit, o desať rokov to bude 10 gigabitov za sekundu. Alebo ešte viac. Priemysel, zdravotníctvo, autonómne vozidlá, virtuálna realita či kvantové počítače – tam všade budú potrebné dátové kapacity, aké si je dnes len ťažko možné predstaviť.
Skvelou správou je, že nová technológia nevyžaduje výmenu celej infraštruktúry. Káble s 19 jadrami majú rovnakú hrúbku ako tie, ktoré sa už dnes nachádzajú pod oceánmi. Znamená to, že bude možné budovať extrémne rýchle siete bez toho, aby musela byť planéta krížom krážom „rozkopaná.“ Za vývojom stoja nielen vedci z Japonska, ale aj partneri z Európy a spoločnosť Sumitomo Electric, ktorá navrhla samotné vlákno. Projekt tak ukazuje, že aj technologické rekordy môžu byť praktické, udržateľné a globálne použiteľné. Vedci sa teraz chcú zamerať na praktické aplikácie novej technológie.
