Paranoja prenasleduje až tretinu ľudí

02.04.2008 09:00
paranoja, virtual Foto:
Záber s počítačovej simulácie na testovanie paranoidných myšlienok
Zdá sa, že paranoja je medzi bežnými ľuďmi rozšírenejšia, ako sa dosiaľ myslelo. Tvrdia to vedci, ktorí paranoidné myšlienky ľudí testovali na počítačovej simulácii cestovania vo verejnej doprave. Dospeli tak k presvedčeniu, že paranoja sa medzi ľuďmi vyskytuje aspoň tak často ako pocit úzkosti či depresie.

Dosiaľ vedci nemohli skúmať paranoju v laboratórnych podmienkach a museli sa spoliehať na dotazníky, ktoré však môžu byť nepresné. Daniel Freeman z Psychiatrického ústavu pri Kráľovskej vysokej škole v Londýne preto vyvinul počítačovú simuláciu, vďaka ktorej môže študovať paranoidné myšlienky testovaných dobrovoľníkov.

Paranoja je psychické ochorenie, pri ktorom si človek vyvíja logicky skĺbený systém bludov. Bludy sú reálne, logicky do seba zapadajú, ale východiská z nich sú nesprávne. Tento systém bludov sa u paranoika stále rozvíja. Chorý získava podklady na bludné presvedčenie v každej situácii. Napríklad sa často až neustále cíti ohrozený alebo je presvedčený, že ho prenasledujú.

„Spúšťačom paranoidných myšlienok je napríklad očný kontakt s cudzincom alebo začutie smiechu v miestnosti. Je však veľmi ťažké takéto sociálne interakcie dôveryhodne vytvoriť za účelom výskumu,“ uviedol Freeman v štúdii publikovanej v British Journal of Psychiatry.

Dvesto dobrovoľníkov, ktorí sa na experimente zúčastnili, ponorili do virtuálneho sveta cez prilbu so vstavaným displejom a slúchadlami, v ktorých hrali zvuky okolia. Takto sa zúčastnili na štvorminútovej ceste virtuálnym londýnskym metrom. Vo vozni s nimi boli osoby riadené počítačom, ktoré sa správali ako bežní cestujúci. Pozerali okolo seba, čítali noviny a podobne. Freeman takto zistil, že väčšina ľudí počítačové postavy vníma pozitívne alebo neutrálne. No až 40 percentám dobrovoľníkov prišla na rozum aspoň jedna paranoidná myšlienka.

„Kedysi sme si mysleli, že paranoje sa týkajú len duševne chorých ľudí, teraz však vieme, že to tak nie je. Paranoidné myšlienky prenasledujú až tretinu ľudí,“ uviedol Freeman. Zrejme neprekvapí, že paranoja trápi najmä ľudí s nízkym sebavedomým, nervózne, ustarané osoby a tých, čo myslia vždy na to najhoršie. Freeman verí, že podobné počítačové simulácie by sa dali v budúcnosti použiť pri psychiatrických vyšetreniach. Ľudia by si na nich mohli otestovať rôzne druhy strachu a lekár by dokázal presnejšie pochopiť, čo pacient prežíva a čo cíti.