Projektu jadrovej fúzie chýbajú peniaze

Náklady na postavenie experimentálneho reaktora, v ktorom by prebiehali rovnaké procesy ako na Slnku či iných hviezdach, sa odhadujú na 16 miliárd eur. Vo financovaní je však diera až 1,4 miliardy eur a Európska únia sa ju snaží zalátať mámením extra peňazí od členských krajín.

Environmentalisti varujú, že projekt ITER sa vymkol kontrole a peniaze by sa radšej mohli použiť na iné energetické projekty ako  napríklad zatepľovanie budov. Zástancovia projektu oponujú, že ITER je pre ľudstvo jedinečnou príležitosťou dostať sa k čistému a neobmedzenému zdroju energie.

V reaktore ITER reaguje vodík, ktorý má jeden neutrón, s deutériom a trítiom, ktorých atómy majú dva, resp. tri neutróny. Tie sa vybudia vyhriatím na extrémne vysokú teplotu vo vákuovej komore v tvare bábovky, ktorej sa hovorí tokamak.

Vzniká tak plazma, v ktorej niektoré častice spolu fúzujú pričom vzniká hélium a obrovské množstvo energie. Takto vytvorené teplo by ohrievalo vodu a vodné pary by poháňali turbínu, aká sa používa aj dnes.

Oproti súčasným jadrovým elektrárňam by však nevznikal žiadny odpad napríklad v podobe vyhoreného jadrového paliva. Jediným produktom by bolo hélium a voda.
Na projekte sa podieľa aj Elektrotechnický ústav SAV a Katedra experimentálnej fyziky Univerzity Komenského.

Úlohou SAV je prispieť k vývoju špeciálnej Hallovej sondy, ktorá bude merať intenzitu elektromagnetického pola v reaktore. Bývalý francúzsky prezident Jacques Chirac pred štyrmi rokmi pri spustení projektu uviedol, že ak by sa podarilo túto fúziu zvládnuť, mohlo by sa z litra morskej vody vyrábať rovnaké množstvo energie ako v súčasnosti z litra ropy alebo z kilogramu uhlia.

Navyše by do ovzdušia neunikali plyny, ktoré spôsobujú skleníkový efekt a otepľovanie planéty. Vedci síce dokázali, že proces nukleárnej fúzie, ako ju poznáme zo Slnka, by sa dal dosiahnuť aj na Zemi. Problémom však je, že zatiaľ nikto neprišiel s riešením, ktoré by vyprodukovalo viac energie, ako spotrebovalo.

Napriek tomu, ak by všetko išlo podľa plánu, experimentálny reaktor by mohol produkovať 500 megawattov energie už v roku 2020.
„Namiesto obrovských výdavkov, ktoré neprinášajú žiadnu pridanú hodnotu a nevytvárajú pracovné miesta, by Európa mala radšej podporovať súčasné technológie výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov,“ tvrdí Claude Turmes z organizácie Gre­en.

Európska komisia je však stále presvedčená, že „potenciál získania čistého energetického zdroja a zabezpečenie energetickej bezpečnosti je nedozerný, a preto nesmieme od projektu ITER ustúpiť.“
„Nesmieme stratiť z dohľadu potenciálne obrovský až epochálny prínos projektu ITER,“ vyhlásila včera eurokomisárka pre výskum Maire Geoghegan-Quinnová. Okrem únie na projekte pracuje aj Rusko, Čína, USA, India, Japonsko a Južná Kórea.