Sliepka prišla skôr ako vajce, tvrdia britskí vedci

Málokomu však ich odpoveď na jednu z najpopulárnejších hádaniek ľudstva, ktorú si kladú filozofi, vedci aj malé deti, postačuje.

Výskum, na ktorom univerzity spolupracovali, mal pôvodne objasniť, ako zvieratá vytvárajú vaječné škrupinky. Je známe, že za týmto zložitým procesom stoja rôzne proteíny. V prípade sliepok je katalyzátorom ovocledidin-17, vyvinutý z iných proteínov. Ten naštartuje zmenu uhličitanu vápenatého v tele sliepky do kryštalickej podoby škrupinky.

Ovocledidin poznajú vedci už dlhšie. Superpočítač anglického vedeckého výboru HECTOR, umiestnený v Edinburghu, im však umožnil skúmať tvorbu škrupiny oveľa detailnejšie. Tak zistili, že bez proteínu sa proces nikdy nezačne. Ten sa však nachádza iba vo vaječníkoch sliepky.

Aj keď vedci víťazoslávne vyhlásili, že sliepka predbehla vajce, verejnosť sa na ich objav pozerá skepticky. Príčinou je aj fakt, že ešte pred štyrmi rokmi výskumníci, takisto z popredných britských univerzít, presviedčali o správnosti protikladnej odpovede. Správou sa zaoberali iba niektoré vedecké periodiká, tie renomované jej však veľkú pozornosť nevenujú.

Výsledok genetického výskumu odborníci považujú za nedôveryhodný. Síce objasnil, že vajce pravdepodobne vzniklo vďaka sliepke. Vedci sa však nezaoberali tým, ako sa sliepka vyvinula. Bolo to z vajca? Polemika teda nastoľuje ďalšie a ďalšie otázky, predovšetkým tú najzložitejšiu – ako vznikol život? Hlavolam teda s konečnou platnosťou vyriešený pravdepodobne nie je.

Napriek tomu môže byť výsledok štúdie bez pochýb prínosný. „Objav, ako sliepky vytvárajú škrupiny, je sám osebe fascinujúci, ale taktiež môže pomôcť pri navrhovaní nových materiálov,“ hovorí jeden z profesorov, John Harding. Pokrok môže priniesť aj do oblasti medicíny, keďže ľudské kosti a zuby vznikajú podobným spôsobom ako škrupina slepačieho vajca.