Kolízia čiernych dier ožiarila Zem

Vedci ešte minulý rok zistili, že v roku 774 alebo 775 musela Zem zasiahnuť silná dávka radiácie, no nevedeli povedať, čo bolo jej zdrojom. Stopy po žiarení však našli v podobe izotopov uhlíka-14 v starých japonských stromoch a zároveň v rovnakom čase nárast berýlia-10 v antarktic­kom ľade.

V novom výskume astronómovia uvádzajú, že radiácia sa mohla na Zem dostať po kolízii kompaktných vesmírnych objektov, napríklad dvoch čiernych dier, neutrónových hviezd alebo tzv. bielych trpaslíkov. Ožiarenie Zeme trvalo zhruba len dve sekundy, no mohlo v tom čase poškodiť ekosystémy na Zemi. V súčasnosti by podobne silná radiácia narobila oveľa viac škody. Mohla by napríklad zhodiť elektronické systémy po celej Zemi.

„Ak by bol zdroj gamažiarenia podstatne bližšie k našej planéte, mohol by vážne poškodiť živé organizmy,“ uviedol Ralph Neuhauser z nemeckej Univerzity v Jene, ktorý výskum viedol. „Ale aj keby takáto silná rana gamažiarenia dopadla na Zem zo vzdialenosti niekoľko tisíc svetelných rokov, stále by mohla poškodiť zraniteľné elektronické a komunikačné systémy, od ktorých je moderná civilizácia závislá,“ dodal.

Preto je podľa neho dôležité zistiť, aké časté sú takéto vesmírne udalosti. Chce pátrať po stopách prudkého nárastu uhlíka-14 za posledných tritisíc rokov. To je zhruba maximálny vek stromov, ktoré dnes žijú. „Zatiaľ sa zdá, že k takejto udalosti došlo iba raz,“ povedal astronóm.

Keď boli objavené stopy po vysokej radiácii pred stovkami rokov, vedci si neboli istí, čo bolo jej zdrojom. Vylúčili však, že by pochádzala z výbuchu supernovy, lebo o takejto udalosti by zrejme existovali nejaké historické záznamy. Odborníci síce našli zápis o „červenom krucifixe“ videnom na nočnej oblohe, no to bolo v roku 776 – teda o rok neskôr.

Neuhauser a spoluautor Valeri Hambaryan v štúdii zverejnenej v žurnále Monthly Notices of the Royal Astronomical Society teraz prišli s novým vysvetlením. Podľa nich radiácia pochádza z enormne silnej explózie, ktorá nastala niekde v rámci našej Galaxie (Mliečna cesta) a podľa všetkého išlo o kolíziu dvoch veľmi hmotných objektov. Tento krátky výron radiácie nebol viditeľný, a tak si ho v tom čase nemuseli vôbec všimnúť. Neuhauser predpokladá, že ku kolízii došlo vo vzdialenosti tritisíc až dvanásťtisíc svetelných rokov od Zeme.

Keby k takejto explózii došlo v bližšej vzdialenosti, mohla by na Zemi spôsobiť vymieranie druhov. Z takej vzdialenosti však väčšinu radiácie pohltila atmosféra a ostali po nej len stopy zachované v starých stromoch a ľade.