Mars prišiel o atmosféru po katastrofe

Čo bolo tou katastrofickou udalosťou, nie je presne známe. Predpokladá sa však, že došlo k masívnej erupcii vulkánov alebo do planéty vrazilo nejaké veľké kozmické teleso, informovala americká vesmírna agentúra NASA.

Curiosity z Marsu odoslalo namerané hodnoty zloženia marťanskej atmosféry. Uvádza v nich napríklad podiel oxidu uhoľnatého, oxidu uhličitého, dusíka či argónu. Výsledky analýzy následne vedci z NASA zverejnili v dvoch štúdiách v žurnále Science. Podľa výskumníkov im získané údaje pomáhajú lepšie porozumieť tomu, ako sa klíma na Marse zmenila a či tam niekedy boli vhodné podmienky na vznik a udržanie života.

„Ako sa Mars stal planétou a magma spevnela, došlo ku katastrofickému úniku plynov do kozmu, ku ktorému zrejme došlo po zrážke s kométou a inými vesmírnymi telesami,“ uviedol Chris Webster z laboratória prúdových pohonov NASA, ktorý výskum viedol. „Merania Curiosity sú po prvýkrát dostatočne presné, aby sme ich mohli priamo porovnávať s meraniami na Zemi,“ dodal Webster. Podľa vedcov k zničeniu atmosféry Marsu došlo niekedy pred 4 miliardami rokov.

Kľúčom k tomuto zisteniu bol rozdielny pomer dvoch foriem plynu argón na Marse a na Zemi. Ich relatívne množstvo mohla zmeniť len nejaká ohromná udalosť. K tomuto záveru dospeli obe štúdie, pričom každá bola robená pomocou iných zariadení a inými metódami.

Minulý mesiac boli zverejnené aj výsledky analýzy zloženia marťanskej horniny. Z tejto analýzy vyplýva, že Mars mal atmosféru bohatú na kyslík celú miliardu rokov predtým, ako sa priaznivá atmosféra vytvorila na Zemi.

Skúmanie zloženia atmosféry Marsu je dôležité aj pre plánovanie ľudskej expedície na červenú planétu. „Z praktických dôvodov potrebujeme poznať, aká je v súčasnosti atmosféra na Marse a ako sa mení, aby sme sa mohli pripraviť na eventuálny príchod ľudských prieskumníkov na Mars,“ uviedol Paul Mahaffy z NASA, ktorý je hlavným autorom druhej štúdie zverejnenej v Science.

Marťanské vozidlo vo veľkosti osobného auta počas svojej misie odobralo aj vzorky ílovitej pôdy, ktoré tiež podrobilo analýze vo svojich automatizovaných laboratóriách SAM a CheMin. Tie v pôde našli síru, dusík, vodík, kyslík, fosfor aj uhlík – všetko prvky potrebné na vznik života, ako ho poznáme na Zemi. Curiosity teda splnilo časť svojej dvojročnej misie. Potvrdilo, že na Marse mohol existovať život.

Chýba ešte dôkaz, že mimozemské baktérie tam skutočne niekedy žili. Objavenie živých primitívnych organizmov sa nepredpokladá. Vozidlo Curiosity na ich nájdenie ani nie je vybavené. Niektorí vedci sa však domnievajú, že aj keď Mars prišiel o atmosféru a premenil sa na červenú púšť, baktérie by tam mohli žiť ešte aj teraz. Zrejme však dobre skryté niekde pod povrchom.