Jav El Niño má aj pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo

El Niño (španielsky dieťa) je nepravidelný jav, ktorý sa vyskytuje v rozmedzí dvoch až siedmich rokov. Voda v Tichom oceáne sa v jeho dôsledku v blízkosti rovníka nadmerne otepľuje. To vyvoláva v rôznych častiach sveta extrémne výkyvy počasia. Prvými pozorovateľmi El Niña vôbec boli rybári na západnom pobreží Južnej Ameriky, ktorí si všímali neobvyklý nedostatok rýb. Ten vzniká nedostatkom planktónu, ktorý sa v rámci miestnych pomerov viaže skôr na studenú ako na teplú vodu.

Aký má fenomén vplyv na poľnohospodárstvo v jednotlivých regiónoch zeme, je už dlhšie známe. Japonskí vedci však teraz prišli s výsledkami štúdie, pri ktorej sa zamerali na globálne dôsledky javu. Vytvorili mapu sveta, do ktorej zaniesli vplyv El Niña na zber kukurice, ryže, pšenice a sójových bôbov medzi rokmi 1984 a 2004.

Negatívny vplyv mali udalosti spojené s činnosťou klimatického javu na pestovanie kukurice na juhovýchode USA, v Číne, v Afrike a Indonézii. Tiež výnosy sójových bôbov v Indii a častiach Číny boli nižšie. Oproti tomu v Brazílii a Argentíne pomohol fenomén k vyššiemu zberu kukurice a podobné to bolo zhruba na 30 až 36 percentách celosvetových osevných plôch.

Do roku 2050 stúpne podľa štúdie celosvetový dopyt po obilninách a sóji viac ako o 100 percent v porovnaní s rokom 2005. Vzhľadom na to musí rásť svetová produkcia týchto plodín ročne zhruba o 2,2 až 2,4 percenta. Na dosiahnutie tohto cieľa bude podľa japonských vedcov potreba využiť poznatky o vplyvoch klimatických zmien spôsobených fenoménom El Niño. Prispôsobiť by sa mu mal napríklad dátum výsevu alebo použitá odroda plodín.