Vedci budú analyzovať DNA z kostí kromaňoncov z Moravy

ČTK | 20.07.2015 15:00
kromaňonec Foto:
Antropológovia chcú zistiť, akú veľkú časť DNA kromaňoncov tvoria gény od neandertálcov.
Vedci sa vôbec prvýkrát chystajú vykonať analýzu DNA kostí kromaňoncov, teda ranej vývojovej fázy súčasného moderného človeka, ktoré boli v roku 1882 nájdené pri moravskej obci Mladeč. Nálezy kromaňoncov z Moravy sú staré 35-tisíc rokov, čo z nich robí jedny z najstarších v Európe.

Odborníci chcú podľa agentúry APA vedieť, aký podiel v genetickej výbave vtedajších ľudí tvorilo neandertálske dedičstvo. Terajší ľudia s koreňmi mimo Afriky majú neandertálsky podiel v DNA medzi jedným až troma percentami. Spomínané nálezy na Morave, medzi ktorými sú kosti, lebky a zuby, urobili viedenskí archeológovia.

Pozostatky teraz patria prírodovednému múzeu vo Viedni, ktoré v minulosti genetický výskum kostí odmietalo. Teraz však múzeum uviedlo, že technika pokročila takým spôsobom, že stačí odobrať iba nepatrné vzorky. Stať by sa tak malo v najbližších týždňoch. Analýzu vykoná švédsky paleogenetik Svante Pääbo z Inštitútu pre evolučnú genetiku Maxa Plancka v Lipsku.

Antropológovia vraj už teraz s napätím čakajú na výsledok podielu neandertálskej DNA v genetickej výbave kromaňoncov. V minulosti totiž dochádzalo medzi neandertálcami a človekom (Homo sapiens) k miešaniu, čo dodnes zanechalo stopy v genetickom dedičstve ľudstva.

Pääbo nedávno analyzoval vzorky z čeľuste, ktorú v roku 2002 našli v Rumunsku. Jej vek sa odhaduje na 37-tisíc až 42-tisíc rokov. Z výsledku vyplynulo, že neandertálska DNA v tomto náleze predstavovala šesť až deväť percent.