Prečo majú niektoré ženy sexuálnu túžbu a iné nie

ČTK | 12.11.2018 10:34
sex, vzťah, intimity Foto:
Strata sexuálnej túžby je pre ženu prvým dôvodom pre konzultáciu u lekára, zatiaľ čo u mužov je to až na piatom mieste.
Definícia "normálnej" sexuálnej túžby je problematická, jej pôvod zostáva záhadou, ktorá je definovaná jej neprítomnosťou.

Štúdie týkajúce sa straty či neprítomnosti sexuálnej túžby sú početné. Strata sexuálnej túžby je pre ženu prvým dôvodom pre konzultáciu u lekára, zatiaľ čo u mužov je to až na piatom mieste, píše francúzsky denník Le Figaro.

Faktory, ktoré tu vstupujú do hry, sú známe: vek, vzdelanie, kultúra, pohlavie, životný štýl, hormóny, zdravotný stav, neurotransmitery, spoločenské a náboženské zákazy… Otázky však zostávajú: prečo ju niekto má a iný nie? Prečo tu sú rozdiely v závislosti od pohlavia?

Intenzita sexuálnej túžby žien je zrejme menej silná, než u mužov. Vytvára sa tak predstava muža, ktorý je vždy pripravený k sexuálnej aktivite, a ženy, u ktorej je táto túžba zložitejšia: najprv musí mať pocit, že je žiaduca, túži po túžbe druhého.

Sexuálne uspokojenie žien je spojené s citmi, intimitou a komunikáciou s partnerom. Žena potrebuje city, aby mohla milovať, zatiaľ čo muž má často potrebu sexu bez citov. Trvalá úroveň testosterónu u muža, ktorý nie je závislý ako žena na cyklickom prísune hormónov zodpovedných za sexuálnu túžbu, môže vysvetľovať relatívna trvalosť jeho túžby: úroveň testosterónu sa len veľmi postupne znižuje s vekom. Muži vylučujú dvadsaťkrát viac testosterónu ako ženy a ženy musia, aby reagovali na očakávania partnera, byť veľmi zamilované a vzrušené. To v rôznych obdobiach ich života neprichádza samo od seba: tehotenstvo, pôrod, dojčenie, menštruácia…

Dnes sa u ženy hovorí o „reaktívnej túžbe“ a o „faktoroch vnímavosti“. Žena má základnú, spontánnu túžbu, ktorá je indikátorom citovej vrelosti, a reaktívnu túžbu, ktorá prichádza ako odpoveď na sexuálnu stimuláciu. Citový záujem ženy je reakciou na stimuláciu zodpovedajúcu jej očakávaniu a osobnej vnímavosti.

Úlohu v emotívnom a psychosociálnom živote hrajú neurotransmitery. Reagujú na stimuly, ktoré už mali v živote človeka nejaký význam. Každá udalosť je začlenená do zón, ktoré sa aktivujú či znehybňujú podľa situácie. Sexuálna túžba tak osciluje medzi vzrušením a znehybnením, ako váha, ktorá sa vychyľuje pozitívne či negatívne.

Sexuálna túžba je osobnou a jedinečnou skúsenosťou. Môžeme však uviesť faktory, ktoré uľahčujú alebo blokujú mechanizmy ženskej sexuálnej túžby. Sú to postoje a zákazy rodičov týkajúce sa sexuality, prikázania náboženstva, ktorých porušenie vzbudzuje pocit viny, mýty a iracionálny strach z masturbácie a z niektorých polôh a sexuálnych praktík, predstavy, že žena má telo, ktoré nezodpovedá kultúrnym ideálom.

Niektoré obdobia sú obzvlášť riskantné: dospievanie u žien, tehotenstvo a pôrod, menopauza a fázy života, kedy je žena vo svojej sexuálnej túžbe obzvlášť zraniteľná. Traumatizujúca sexuálna skúsenosť či zneužívanie môžu znamenať zníženie sexuálnej túžby a viesť niekedy až k sexuálnej averzii. Je tiež potrebné vziať do úvahy osobnostné charakteristiky, chronické choroby a podávanie liekov, ktoré ovplyvňujú sexuálne zdravie. Všetky štúdie ukazujú súvislosť medzi ženskou sexuálnou túžbou a nefunkčnosťou páru.