Kým zmiznú: Pamiatky UNESCO ohrozuje zmena podnebia

Do súčasnosti bolo na zoznam miest s mimoriadnym významom pre ľudstvo zapísaných viac ako stotisíc položiek. Ale s tým, ako sa svet najmä vplyvom ľudskej činnosti otepľuje, môžu niektoré z týchto lokalít o svoj mimoriadny význam prísť alebo dokonca úplne zaniknúť. Azda najsmutnejším príkladom toho je impozantný ľadovcový fjord v grónskom Ilulissate, kde sa ľadovec Sermeq Kujalleq čiastočne vplyvom globálneho otepľovania topí doslova pred očami. Grónske úrady dokonca do fjordu lákajú ľudí, ktorí chcú vidieť globálne otepľovanie na vlastné oči a ako na miesto, ktoré treba vidieť, „než bude neskoro“.

„Prakticky každé miesto zapísané na zozname svetového dedičstva je do nejakej miery ohrozené zmenou klímy,“ upozorňuje Adam Markham z americkej mimovládnej organizácie Union of Concerned Scientists (Zväz znepokojených vedcov).

Na niektorých miestach je bezprostredné nebezpečenstvo úplne jasné. Napríklad americký Yellowstonský národný park zažíva oproti minulosti teplejšie zimy s menším množstvom snehových zrážok, rieky v ňom sa otepľujú, jazerá a mokrade sa zmenšujú a predlžujú sa obdobia s rizikom požiarov. Upozorňujú na to v spoločnej správe Program OSN pre životné prostredie, UNESCO a Union of Concerned Scientists. Vedci odhadujú, že takmer polovica mokradí v oblasti, ktorej jadrom je Yellowstonský národný park, by mohla v najbližších rokoch zmiznúť a že namiesto hustých lesov sa tu budeme stretávať len s oveľa redším lesným porastom.

Kvôli meteorologickému javu El Niño sa otepľujú vody v oceáne okolo Galapág, čím sú ohrozené zdroje potravy, vďaka ktorým prežíva mnoho tunajších druhov. Stúpajúca hladina oceánu a vyššie vlny znamenajú riziko pre obrovské sochy na Veľkonočnom ostrove – hrozí ich prevrátenie.

Každú štvrtú položku na Zozname svetového dedičstva podľa hodnotenia Medzinárodného zväzu ochrany prírody (IUCN) silne ohrozujú zmeny klímy. Ide o „najrýchlejšie rastúcu hrozbu“, uvádza táto organizácia. Stúpajúca teplota vody v moriach má v posledných rokoch negatívny dosah na koralové útesy, ako je atol Aldabra v Indickom oceáne, Belizský bariérový útes alebo austrálsky Veľký bariérový útes. Vzostup teploty vody v rokoch 2016 a 2017 zničil asi polovicu koralov Veľkého bariérového útesu aj mnoho ďalších inde vo svete.

Ak sa zmena klímy nespomalí, IUCN predvída temnú budúcnosť aj pre ďalšie miesta. Mechtild Rösslerová z UNESCO hovorí, že táto organizácia priebežne sleduje vplyv zmien klímy na svetové dedičstvo ľudstva. „Ak tieto miesta nedokážeme ochrániť pred týmito hrozbami – a ide o viaceré riziká – ako potom bude vyzerať budúcnosť,“ pýta sa. „Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva hovorí, že miesta mimoriadneho významu treba odovzdať budúcim generáciám. Ak nebudeme mať čo odovzdať, potom pôjde o dramatickú situáciu,“ hovorí.

Podľa Markhama by jedným z riešení mohlo byť vytvorenie indexu zraniteľnosti voči klíme. To by krajinám, ktoré sa o miesta svetového významu starajú, umožnilo lepšie pochopiť a sledovať klimatické zmeny a dokázať na ne účinnejšie reagovať. Rösslerová hovorí, že je nevyhnutné vytvoriť stratégie, ako sa prispôsobiť mimoriadnym udalostiam vyvolaným počasím. Často je pri tom podľa nej dobré čerpať zo znalostí a skúseností miestnych ľudí. Napríklad v prírodno-kultúrnej oblasti Sierra de Tramuntana na španielskej Malorke, ktorá bojuje s nedostatkom vody, ľudia s úspechom obnovili tradičné zavlažovacie systémy.

Adam Markham z Union of Concerned Scientists však pripúšťa, že nie je možné chrániť všetky miesta, najmä nie tie v menej rozvinutých častiach sveta. Je presvedčený, že ľudia, ktorí sa o perly svetového dedičstva starajú, premýšľajú o tom, ako sa so zmenami klímy vyrovnať.

Pochybuje, že vlády jednotlivých krajín robia dosť pre to, aby zmeny spomalili. Markham pripomína, že v súvislosti s klimatickými zmenami vždy dôjde reč na splnenie cieľov stanovených parížskou dohodou. Tou sa svetoví politici v roku 2015 zaviazali udržať zvyšovanie teploty „výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblížiť hodnote 1,5 stupňa“ v porovnaní s teplotou v období pred industrializáciou. „K tomu sa, žiaľ, momentálne nijako neblížime,“ pripomína Markham. „Pokiaľ nebude splnená parížska dohoda, stratíme veľa položiek zo zoznamu svetového dedičstva,“ varuje.

TV Pravda: Svet informačných technológií zasiahla kauza Huawei. Komentuje ju odborník na IT Macko (vysielané 19.12.2018).