Podľa vedcov sa zemská atmosféra pohybuje za obežnou dráhou Mesiaca
Foto: nasa.gov
Napísal to web Space.com s odvolaním sa na novú vedeckú správu publikovanú v časopise Journal of Geophysical Research: Space Physics.
Geokoróna – tenké mračno atómov vodíka, ktoré je súčasťou plynového obalu planéty vo výške viac ako tisíc kilometrov – sa podľa zistenia vedcov tiahne do vesmíru až do vzdialenosti 630 000 kilometrov. Pre porovnanie: priemerná vzdialenosť obežných dráh Mesiaca od Zeme je 384 600 kilometrov.
„Mesiac prelieta zemskou atmosférou“, uviedol vo vyhlásení vedúci autor zmieneného vedeckého posolstva Igor Baljukin z Moskovského inštitútu kozmického výskumu. „Neboli sme si toho vedomí, kým sme neoprášili pozorovania, ktoré sme urobili pred dvoma desaťročiami sondou SOHO,“ dodal ruský expert.
Slnečné a heliosférické observatórium SOHO (Solar and Heliospheric Observatory) je sonda vypustená v decembri 1995 na štúdium Slnka. Ide o spoločný projekt Európskej kozmickej agentúry ESA a americkej NASA.
Foto: esa.int
Baljukinov tím analyzoval už archivované údaje SOHO, konkrétne výsledky merania určitého ultrafialového žiarenia. Slnečné žiarenie reaguje s atómami vodíka v geokoróne, ktoré možno pozorovať z vesmíru, nie zo Zeme.
Vedci o existenci geokoróny vedia už dlho. Astronauti sa zúčastnili na misii NASA Apollo 16 ju vyfotografovali z povrchu Mesiaca v roku 1972. Vtedy sa ešte predpokladalo, že jej dosah je menší. „V tej dobe astronauti na povrchu mesiaca netušili, že sú vlastne obklopení krajom geokoróny,“ poznamenal k tomu v spoločnom vyhlásení spoluautor vedeckých správ Jean-Loup Bertaux.
Nové zistenia o dosahu zemskej atmosféry môžu mať význam pri skúmaní exoplanét, planét mimo našej slunečnej sústavy. Planéty s vodíkom vo vonkajších častiach plynového obalu často mávajú bližšie k povrchu vodnú paru. „To je zvlášť zaujímavé, keď hľadáme planéty s potenciálnymi zásobami vody mimo slnečnej sústavy,“ poznamenal v tejto súvislosti Bertraux.