Črevný mikrobióm: Sme to, čo jeme, nie to, čo sme zdedili

Napríklad mikrobióm kože, ktorý sa podieľa na jej obrannej či ochrannej funkcii, obsahuje stovky druhov rôznych mikróbov. Avšak skutočným Babylonom je mikrobióm črevný. Ten sa skladá z kolektívneho genómu mikróbov, vrátane baktérií, vírusov a húb, obývajúcich črevá.

Podľa novej štúdie bolo identifikovaných takmer 2 000 druhov baktérií, ktoré môžu obývať ľudské črevá. Celková hmotnosť týchto mikróbov môže u jedného jedinca dosahovať až 1,5 kg. V poslednom desaťročí sa zistilo, že stav črevného mikrobiómu priamo ovplyvňuje naše zdravie.

Zďaleka pritom nejde len o gastrointes­tinálne ochorenia a civilizačné choroby, ale aj o pamäť a schopnosť sa učiť, či o emócie, sklony k depresiám a ďalším psychickým ochoreniam. Takisto sa tradične uvádza, že črevný mikrobióm úzko súvisí s evolučnou históriou jeho hostiteľa, čo znamená, že každý druh má svoje špecifické zloženie mikrobiómu, s ktorým chodil na spoločný evolučný vývoj (koevolúciu) desiatky miliónov rokov.

Tím Kláry Petrželkovej z Ústavu biológie stavovcov AV ČR, v. V. I. A z Parazitolo­gického ústavu, Biologického centra AV ČR, v spolupráci s Andresom Gomezom z Minnesota University v USA sa už vyše desať rokov zaoberá výskumom mikrobiómu ľudoopov a ľudí.

Ich nová štúdia ukazuje, že zloženie mikrobiómu oveľa viac ovplyvňujú stravovacie návyky než koevolúcia. Vedci zistili, že zloženie črevného mikrobiómu u ľudí obývajúcich oblasti Dzanga Sangha v Stredoafrickej republike sa viac podobá všežravým primátom z čeľade mačiakovité než ľudoopom. Rozmanitosť mikrobiómu týchto ľudí s tradičným spôsobom obživy je výrazne vyššia ako u ľudí s tzv. západným štýlom života, ale zároveň vyššie ako u primátov (vrátane ľudoopov), ktorí konzumujú skôr stravu bohatú na vlákninu.

„Napríklad ľudia z lovecko-zberačského etnika Baak zo Stredoafrickej republiky konzumujú širokú škálu voľne rastúcich rastlín vrátane ich plodov a hľúz, hmyz a mäso divokej zveri. Hoci sa poľnohospodári z etnických skupín Bantu spoliehajú vo väčšej miere na trhovú stratégiu obživy, stále vykazujú značné prekrývanie stravovacích návykov s komunitami Baak, najmä pokiaľ ide o závislosť na konzumáciu hľúz. Vysoká podobnosť mikrobiómov pozorovaná medzi ľudskými populáciami s tradičným spôsobom obživy a niektorými primátmi môže teda odrážať podobné stravovacie návyky. Zdá sa, že dôležitú úlohu zohráva predovšetkým konzumácia škrobov, celulózy, hemicelulózy a pektínov. K objasneniu faktorov zodpovedných za podobnosť mikrobiómov je však potrebný ďalší výskum,“ vysvetľuje Klára Petrželková.

Otázkou je, či je zmena v zložení mikrobiómu u ľudí s moderným štýlom života smerom k prirodzenejšiemu stavu stále možná. Podľa ďalších výstupov tejto štúdie to možné je. „Zloženie mikrobiómu piatich západných vedcov a dobrovoľníkov dlhodobejšie pracujúcich v oblastiach Dzanga Sangha sa výrazne odchýlilo od mikrobiómov moderných Američanov, a naopak bolo podobné mikrobiómu ľudí Baak a Bantu s tradičným spôsobom obživy, s ktorými žili,“ dodáva Klára Petrželková.

Teraz je potrebné zistiť, či by stratégie pre zlepšenie črevného mikrobiómu u ľudí s tzv. moderným štýlom života mali zahŕňať len zmeny v stravovaní alebo aj tzv. environmentálnu mikrobiálnu expozíciu. Výsledky tejto štúdie, môžu významne prispieť k vývoju prípadných dietických opatrení na zlepšenie ľudského zdravia so zreteľom na civilizačné choroby spojené s poruchami v zložení črevného mikrobiómu.