Google denne zablokuje 18 miliónov podvodných e-mailov o koronavíruse

Tomáš Švec | 17.04.2020 19:22
spam, nevyžiadaná pošta, e-mail, mail, pošta, Foto:
Ilustračné foto
Podvodníci využili potenciál koronavírusu a ľuďom posielajú kvantum falošných správ denne. Google ich za deň zablokuje až 18 miliónov.

Doba praje podvodníkom, čoho výsledkom je explózia takzvaných fišingových útokov využívajúcich aktuálnu pandémiu koronavírusu. Útočníci sa snažia svoje obete nachytať a získať od nich osobné údaje. Google v tejto súvislosti oznámil, že denne zablokuje zhruba 100 miliónov takýchto e-mailov. Počas uplynulého týždňa pritom až pätinu tvorili e-maily súvisiace s koronavírusom.

Službu Gmail podľa Google využíva zhruba 1,5 miliardy ľudí po celom svete. Z rozsiahlej užívateľskej základne ťažia aj útočníci, ktorí sa odvolávajú napríklad na odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie a nabádajú potenciálne obete k stiahnutiu softvéru alebo k zaslaniu finančnej podpory. Google vďaka strojovému učeniu údajne dokáže odhaliť a zablokovať až 99,9 percenta podvodných e-mailov ešte pred tým, než sa ocitnú v priečinku doručených správ.

Ako informoval server BBC, nárast fišingových útokov eviduje viacero bezpečnostných firiem. Jedna z nich – Barracuda Networks, údajne zaznamenala 667-percentný nárast podvodných e-mailov práve počas pandémie. Podvodníci sa spoliehajú na to, že ľudia sú na rôzne exkluzívne správy o koronavíruse citlivejší a rovnako aj aktívnejšie reagujú na e-maily, ktoré môžu mať charakter akýchsi odporúčaní od vládnych a mimovládnych organizácií.

Praktické tipy, ako zvyšovať svoju mediálnu gramotnosť:

  • Odoberajte správy aspoň z jednej dôveryhodnej spravodajskej služby či seriózneho média
  • Čítajte celé články, nielen nadpisy
  • Všímajte si, kto je autorom informácie (Ide o záver z výskumu, komentár odborníka v danej oblasti? Je vôbec autor článku podpísaný?)
  • Rozlišujte žáner príspevku (Ide o spravodajskú informáciu, bulvárnu senzáciu alebo blog, ktorý môže prezentovať len názor autora?)
  • Overte si, či správa prezentuje fakty, alebo sa skôr snaží vyvolať emócie (Seriózne správy by mali nezaujato informovať o tom, čo, kde, prečo a ako sa stalo. Falošné správy sa skôr snažia vyvolať v nás negatívne emócie.)
  • Ak je správa podporená fotografiou, overte si, či už v minulosti nebola použitá v inom kontexte, alebo upravená v grafickom editore
  • Premyslite si, či danú informáciu chcete šíriť ďalej (Robíte to, aby ste informovali, alebo váš príspevok bude nástrojom na rozpútanie diskusie či hádky?)
  • Vyhnite sa unáhleným záverom (pred vytvorením úsudku si skúste overiť informáciu z viacerých nezávislých zdrojov)

Ak máte problém s vyhodnotením nejakej informácie, môžete skúsiť vyhľadať, či už ju niektorá zo stránok, ktoré sa zaoberajú ich overovaním, nevyhodnotila ako falošnú (FB stránka Hoaxy a podvody – Polícia SR, webstránka hoax.sk, platforma Digital Infospace Security Initiative či medicínskymi hoaxami sa zaoberajúca iniciatíva Lovci šarlatánov)

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ