Mendelejev bol špión, tvrdí šéf ruskej rozviedky

Vyhlasuje to terajší šéf ruskej civilnej rozviedky Sergej Naryškina. Takéto tvrdenie ale historici podľa serveru Newsru.com vyvrátili už pred rokmi.

Naryškina v časopise Istorik v rozhovore o storočí ruskej špionáže vymenoval „niekoľko najznámejších mien“ špehov v cárskych službách. „Bol to prvý predseda Imperátorskej ruskej historickej spoločnosti knieža Pjotr ​​Vjazemskij, chemik Dmitrij Mendelejev, zemepisec a bádateľ Nikolaj Prževalskij a, samozrejme, literát a diplomat Alexander Gribojedov. Všetci – niekto viac, niekto menej – sa venovali vyzvedačstvu, politickej a vojenskej rozviedke,“ vyhlásil Naryškin.

„Vedecko-technickou špionážou“ sa podľa neho zaoberali už členovia posolstva cára Petra I. pri ceste do Európy na konci 17. storočia.

Newsru.com pripomenul, že v 90. rokoch vyšli šesťdielne dejiny ruskej rozviedky od „kolektívu veteránov a súčasných pracovníkov rozviedky so skúsenosťami z operácií v cudzine“. Jedna z kapitol bola o Mendelejevovej stope v dejinách rozviedky: chemik podľa autorov počas cesty do Ameriky a Francúzska získal tajné údaje o americkom kerozíne a bezdymovom strelnom prachu. Vzápätí ale tieto tvrdenia podrobil kritike riaditeľ Mendelejevovho múzea Dmitrij Sergejev, sám doktor chemických vied.

V časopise Ruskej akadémie vied poukázal na neexistenciu sebemenších dôkazov o údajnom Mendelejevovom vyzvedačstve v Amerike, vedec podľa neho využíval iba oficiálne zdroje a údaje poskytnuté americkými naftármi. Rozviedka si podľa neho spísala svoje dejiny v „umeleckom žánri“.

Historik nevylúčil, že s Mendelejevovou cestou mohli súvisieť aj nejaké „delikátne záležitosti“. Pokyny ohľadom cesty, ktoré sa zachovali v archíve vojnového námorníctva, totiž spomínajú aj „dôverné listy“ pre vyslanca a agentov v Paríži, Berlíne a Londýne, hoci sama cesta má byť oficiálne „čisto vedecká“.