Čapkovo slovo robot sa objavilo pred 100 rokmi. V hre R. U. R. naštudovanej ochotníkmi

Samotné slovo vymyslel Čapkov brat Jozef. Hra R. U. R. bola prvýkrát naštudovaná pred 100 rokmi, 2. januára 1921, Jednotou divadelných ochotníkov Klicpera v Hradci Králové, oficiálna premiéra potom bola v Národnom divadle v Prahe 25. januára 1921.

Okolnosti svetovej premiéry Rossumových univerzálnych robotov, ako znie neskrátený názov diela, boli zvláštne. Hru premiérovo naštudoval na prekvapenie všetkých, i samotného Čapka, v Hradci Králové miestny ochotnícky spolok. Národné divadlo v Prahe muselo totiž premiéru z technických dôvodov odložiť takmer o mesiac a list, ktorý nariaďoval ochotníkom, aby so svojou premiérou tiež počkali, vraj nedošiel.

Hru začal Čapek vymýšľať počas práce na inom diele s názvom Zo života hmyzu. Hovorí sa tam o štáte zvanom Mravenika, kde mravce pracujú ako stroje a v záujme kolektívu sú ochotné aj zomrieť. Tento štát sa mu stal inšpiráciou pre roboty.

Myšlienka na umelé bytosti ale nebola nová. Ľudstvu napadala odpradávna, ako dokladajú napríklad legendy o Golemovi. A v Čapkovej dobe bola postava Golema veľmi populárna, spisovateľa inšpiroval podvedome: „RUR je vlastne prevod povesti o Golemovi do modernej formy. To mi však napadlo až keď bol RUR hotový. Do čerta, to je predsa Golem, povedal som si, Robot je Golem v masovej továrenskej výrobe.“

Najskôr ale nevedel, ako umelú bytosť pomenovať. Radil sa s bratom Jozefom. Karel navrhoval labor, ale to mu neznelo pekne. Zapáčil sa mu až Jozefov návrh, robot, odvodený od slova robota. A meno pána Rossum, vynálezcu robotov, zas Čapek odvodil zo slova rozum.

Roboti neboli pre Čapka žiadnym mechanizmom ani oživenou hmotou, ale zázrakom biologických a chemických zručností človeka. Nechápal ich ako stroje, a preto písal vždy slovo Robot s veľkým písmenom. Boli to biologické tvory, stvorenia v rovnakom štýle ako Frankenstein britskej spisovateľky Mary Shelleyovej.

Hra o dokonalých robotoch mala varovať pred prípadnými negatívnymi vplyvmi techniky na ľudstvo. Čapek do nej premietol svoj záujem o techniku, ale aj obavy o budúcnosť ľudstva, založenú na skúsenosti s drastickú deštrukciu počas prvej svetovej vojny.

Samotnú hru napísal Čapek počas svojho pobytu v Trenčianskych Tepliciach, kde bol jeho otec kúpeľným lekárom.

Dráma mala veľký úspech. Hrala sa zároveň v Amerike, v Londýne, v Japonsku aj v Sovietskom zväze. A je známa dodnes.