Cenzúra internetu dostala vo svete červenú. Zatiaľ

Médiami ostro sledovaná konferencia v Dubaji, na ktorej mali jednotlivé štáty pristúpiť k dohode o dohľade nad internetom neskončila podľa predstáv jej organizátorov. Viacero západných krajín na čele so Spojenými štátmi dohodu nepodpísalo, nakoľko podľa ich predstaviteľov nebola transparentná a viaceré body v nej boli rozporuplné s nejednoznačnou interpretáciou.

Konferencia Medzinárodnej telekomunikačnej únie trvala dva týždne a zišli sa na nej predstavitelia 193 štátov sveta. Naposledy sa podobná konferencia odohrala v roku 1988, v čase kedy ešte nikto internetu nepredpovedal takú budúcnosť, akej sa napokon dočkal. Zmluva o telekomunikáciách od tej doby nebola aktualizovaná, čo bol zároveň dôvod, prečo Medzinárodná telekomunikačná únia považovala za potrebné konferenciu zvolať a prerokovať na nej nové pravidlá.

Čo bolo cieľom konferencie?
Cieľom organizátorov bolo stanoviť medzinárodne akceptované pravidlá používania internetu pod hlavičkou „dohľadu nad internetom“. Dohoda mala posilniť právomoci OSN ako aj samotných krajín pri uplatňovaní rôznych obmedzení na verejne dostupnej sieti. Ondřej Filip, zo združenia CZ.NIC, ktorý sa konferencie zúčastnil ako poradca českej delegácie pre agentúru ČTK uviedol, že text zmluvy bol z veľkej časti dohodnutý na spokojnosť alebo nespokojnosť oboch strán. Vo výsledku však dokument obsahoval sporné body, s ktorými väčšina západných krajín nesúhlasila. „Išlo najmä o samotnú definíciu subjektov, ktorých sa bude zmluva týkať, otázky spamu, bezpečnosti či prístupu. Text okrem iného neobsahoval jasný odkaz na všeobecnú deklaráciu ľudských práv a nebolo dostatočne zreteľne deklarované, že sa celý text nijako netýka internetového obsahu,“ doplnil Filip.

Na konferencii zástupcovia krajín rokovali takisto o nových pravidlách volania do zahraničia a schéme prenosu dát na internete. Podľa riaditeľa Medzinárodnej telekomunikačnej únie sú však akékoľvek zmienky o dohode, ktorá mala zahŕňať takisto odseky o filtrovaní internetu, nepravdivé a zmluva ich neobsahovala. Spojené štáty prostredníctvom svojho delegáta Terryho Kramera ale uviedli, že dohoda je za súčasnej podobe neprijateľná, nakoľko kontroverzné časti zmluvy neboli jednoznačné a dostatočne nepopisovali úlohu jednotlivých štátov pri riadení internetu. Zmluva takisto neobsahovala deklaráciu o nezávislosti internetu, takže nebolo možné jednoznačne definovať, že členské krajiny nemôžu aplikovať vlastný systém riadenia internetu.

Aký bol výsledok rokovaní?
Konferencie v Dubaji sa zúčastnili delegáti z 193 krajín, s dohodou napokon súhlasilo 89 krajín vrátane Ruska, Číny, Saudskej Arábie, Ukrajiny alebo Iránu. Slovensko ako aj väčšina západných krajín rezolúciu odmietli podpísať. Proti boli aj Spojené štáty, Kanada, Veľká Británia alebo Japonsko. Západné krajiny čelili lobingu nezávislých organizácií a veľkých firiem na čele s Google, podľa ktorých by internet mal zostať nezávislým médiom, ktoré je v správe neziskových organizácií a súkromného sektora a obsahu, na ktorého vytváraní sa podieľajú jednotlivci aj firmy spoločne. Tým, že by sa právomoci na prevádzku internetu presunuli na konkrétne krajiny, by mohlo dôjsť k regulácii služieb a obsahu. Podľa Google by sa internet nemal by sa stať tŕňom v oku samostatných štátov, ktoré by mohli nárokovať určité privilégiá, prípadne časom prevziať prevziať plnú kontrolu nad jeho obsahom.