Užívatelia Telegramu využívajú špeciálne boty na vyzliekanie reálnych žien

Martin Domček | 05.11.2025 19:55
undress
Niektoré "vyzliekacie" boty sú technologicky veľmi pokročilé a výstupy vyzerajú realisticky. Užívatelia za ich používanie platia pomerne veľké sumy.
Z odstraňovania oblečenia z fotografií skutočných žien sa stal na Telegrame obrovský biznis. Aplikácia si s "vyzliekacími botmi" nevie poradiť.

Na komunikačnej platforme Telegram sa v posledných mesiacoch výrazne rozvinul ekosystém botov, ktoré z bežných fotografií vytvárajú falošné nahé snímky a explicitné (pornografické) zábery. Investigatívne médiá zmapovali desiatky takýchto služieb a pridružené kanály s miliónmi používateľov. Po medializácii nasledujú vlny mazania, no namiesto trvalého útlmu prichádza rýchla obnova pod novými názvami. Praktiky sú namierené najmä proti ženám a dievčatám a predstavujú formu zneužitia nevyžiadaných obrazových materiálov.

Rast problému spôsobila jednoduchá dostupnosť a lacné tokenové platby, ktoré z neho robia lukratívny biznis. Niektoré boty umožňujú „tréning“ na viacerých fotografiách jednej osoby, čím zvyšujú presvedčivosť výstupov. Obete pritom nečelia iba online hanbe, ale aj vydieraniu a dlhodobým psychickým následkom. Odborníčky na technologicky sprostredkované násilie upozorňujú, že bremeno dôkazov a nahlasovania často zostáva na poškodených, kým páchateľov sa darí postihovať len výnimočne.

AI, umelá inteligencia Čítajte viac Chat GPT už onedlho umožní erotické konverzácie. Nie každému je to po chuti

Platformy reagujú prevažne až pod tlakom verejnosti. Obchody s aplikáciami aj prevádzkovatelia sociálnych sietí síce sľubujú nulovú toleranciu, no pravidlá bývajú nejednoznačné – najmä pri explicitných deepfake záberoch dospelých a nástrojoch, ktoré sú zjavne určené na zneužitie. Moderovanie zostáva do veľkej miery reaktívne a spolieha sa na komunitné nahlasovanie. Súbežne prebiehajú aj právne kroky zo strany vlád. Viaceré štáty sprísňujú tresty, rozširujú skutkové podstaty na držbu a šírenie deepfake pornografie a využívajú aj civilné žaloby voči prevádzkovateľom služieb. Napriek tomu zostáva presadzovanie práva nerovnomerné a naráža na cezhraničný charakter komunikačných platforiem, rozdielne definície trestných činov a pomalú medzinárodnú spoluprácu.

Prípady z Ázie, Európy aj Spojených štátov naznačujú, že Telegram a príbuzné kanály zohrávajú kľúčovú úlohu v šírení týchto materiálov. Platforma deklaruje prísne zásady pri materiáloch súvisiacich so zneužívaním detí a využíva hash databázy, no pri explicitných deepfake záberoch dospelých chýba rovnako jednoznačný rámec. Kým sa nevytvorí systematický a proaktívny mechanizmus na prevenciu a rýchlu detekciu, mazanie jednotlivých botov bude pôsobiť skôr ako hasenie požiarov.

Prípad Telegramu je symptomatický – aj keď časť botov mizne, dopyt, nízke náklady a technická nenáročnosť zabezpečujú, že problém sa vždy objaví inde, často v ešte väčšom rozsahu. Ak sa pravidlá platforiem nezosúladia s jasným zákazom tvorby a distribúcie explicitných deepfake materiálov a ak sa nezrýchli cezhraničná spolupráca pri vymáhaní práva, obete zostanú vystavené infraštruktúre zneužívania, ktorá sa neustále prispôsobuje a je mimoriadne flexibilná.