Užívatelia Telegramu využívajú špeciálne boty na vyzliekanie reálnych žien
Na komunikačnej platforme Telegram sa v posledných mesiacoch výrazne rozvinul ekosystém botov, ktoré z bežných fotografií vytvárajú falošné nahé snímky a explicitné (pornografické) zábery. Investigatívne médiá zmapovali desiatky takýchto služieb a pridružené kanály s miliónmi používateľov. Po medializácii nasledujú vlny mazania, no namiesto trvalého útlmu prichádza rýchla obnova pod novými názvami. Praktiky sú namierené najmä proti ženám a dievčatám a predstavujú formu zneužitia nevyžiadaných obrazových materiálov.
Rast problému spôsobila jednoduchá dostupnosť a lacné tokenové platby, ktoré z neho robia lukratívny biznis. Niektoré boty umožňujú „tréning“ na viacerých fotografiách jednej osoby, čím zvyšujú presvedčivosť výstupov. Obete pritom nečelia iba online hanbe, ale aj vydieraniu a dlhodobým psychickým následkom. Odborníčky na technologicky sprostredkované násilie upozorňujú, že bremeno dôkazov a nahlasovania často zostáva na poškodených, kým páchateľov sa darí postihovať len výnimočne.
Platformy reagujú prevažne až pod tlakom verejnosti. Obchody s aplikáciami aj prevádzkovatelia sociálnych sietí síce sľubujú nulovú toleranciu, no pravidlá bývajú nejednoznačné – najmä pri explicitných deepfake záberoch dospelých a nástrojoch, ktoré sú zjavne určené na zneužitie. Moderovanie zostáva do veľkej miery reaktívne a spolieha sa na komunitné nahlasovanie. Súbežne prebiehajú aj právne kroky zo strany vlád. Viaceré štáty sprísňujú tresty, rozširujú skutkové podstaty na držbu a šírenie deepfake pornografie a využívajú aj civilné žaloby voči prevádzkovateľom služieb. Napriek tomu zostáva presadzovanie práva nerovnomerné a naráža na cezhraničný charakter komunikačných platforiem, rozdielne definície trestných činov a pomalú medzinárodnú spoluprácu.
Prípady z Ázie, Európy aj Spojených štátov naznačujú, že Telegram a príbuzné kanály zohrávajú kľúčovú úlohu v šírení týchto materiálov. Platforma deklaruje prísne zásady pri materiáloch súvisiacich so zneužívaním detí a využíva hash databázy, no pri explicitných deepfake záberoch dospelých chýba rovnako jednoznačný rámec. Kým sa nevytvorí systematický a proaktívny mechanizmus na prevenciu a rýchlu detekciu, mazanie jednotlivých botov bude pôsobiť skôr ako hasenie požiarov.
Prípad Telegramu je symptomatický – aj keď časť botov mizne, dopyt, nízke náklady a technická nenáročnosť zabezpečujú, že problém sa vždy objaví inde, často v ešte väčšom rozsahu. Ak sa pravidlá platforiem nezosúladia s jasným zákazom tvorby a distribúcie explicitných deepfake materiálov a ak sa nezrýchli cezhraničná spolupráca pri vymáhaní práva, obete zostanú vystavené infraštruktúre zneužívania, ktorá sa neustále prispôsobuje a je mimoriadne flexibilná.