Odhalí urýchľovač tajomstvo vzniku sveta?

Neďaleko Ženevy uviedli do skúšobnej prevádzky obrovský urýchľovač jadrových častíc (LHC), ktorý za takmer tri miliardy eur vybudovalo Európske laboratórium jadrového výskumu (CERN). Experiment má objasniť, ako vznikol vesmír.

10.09.2008 10:23, aktualizované: 12:58
Urýchľovač jadrových častíc by mal odhaliť...

Hlavnou súčasťou LHC (Large Hadron Collider) je 27 kilometrov dlhý kruhový tunel, ktorý je umiestnený 50 až 175 metrov pod zemou. Tok častíc v ňom riadi a urýchľuje sústava približne 9600 veľkých magnetov.

Urýchľovač umožňuje vyslať proti sebe dva lúče častíc (protónov a iónov) takmer rýchlosťou svetla. Môžu tak vzniknúť podmienky, ktoré existovali len niekoľko zlomkov sekúnd po takzvanom veľkom tresku. Zariadenie by v budúcnosti mohlo prispieť na získavanie nových zdrojov energie.

Na príprave najväčšieho urýchľovača častíc na svete pracovalo viac ako 10-tisíc fyzikov a cez 500 vedeckých inštitúcií a firiem z celého sveta, vrátane Slovenska a Česka.

Na projekte sa podieľali aj slovenskí fyzici

Prstencový komplex CERN-u nachádzajúci sa desiatky metrov pod švajčiarsko-francúzskymi hranicami, by mal byť najväčším experimentom všetkých čias. Na budovaní dvoch detektorov – ATLAS a ALICE, ktoré sú súčasťou projektu schváleného v decembri 1994 sa podieľali aj skupiny vedcov a inžinierov z Ústavu experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied (SAV) v Košiciach.

ATLAS je mohutný a zložitý súbor detektorov, ktoré sú usporiadané v tvare valca s priemerom 25 a dĺžkou 45 metrov. Prístroj sa nachádza v hĺbke asi 100 metrov. Jeho výskumný program je orientovaný na časticovú fyziku, primárnou úlohou bude potvrdenie existencie chýbajúceho prvku súčasného modelu interakcie častíc – ide o takzvanú Higgsovu časticu. Košickí vedci a inžinieri sa v pracovnej skupine Dušana Bruncka sústredili na konštrukciu kalorimetrického detektora. Práve v ňom sa merajú energie častíc.

ALICE, o niečo menší detektor, no technologicky rovnako náročný, si za hlavný cieľ stanovil pozorovanie interakcií ťažkých iónov pri rekordných energiách. Preskúma najmä nový stav jadrovej hmoty takzvanej kvarkovo-gluónovej plazmy, ku ktorej objavu tiež prispeli košickí fyzici. Košická skupina pracovníkov Ústavu experimentálnej fyziky SAV a prírodovedeckej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika pod vedením Ladislava Šándora prispeli k ALICE s návrhom a realizáciou moderného elektronického systému na vyčítavanie a kontrolu informácie z kremíkového, pixelového detektora na meranie súradníc dráh jednotlivých častíc.

Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy
debata chyba