Najnovšie vyrazila do útoku práve tretia skupina s vyhlásením, že na Marse sa môžu nachádzať organické molekuly, ktoré slúžia ako základný stavebný kameň života, a teda že Mars nie je úplne vyprahnutý.
Keď dva moduly Viking pristáli v roku 1976 na Marse, vedci nenašli žiadne stopy po molekulách obsahujúcich uhlík. No keď v roku 2008 pristávací modul Phoenix Mars Lander objavil v marťanskej pôde chlór obsahujúcu látku chloristan, vedci sa rozhodli prípad opäť otvoriť. Vycestovali do púšte Atacama v Čile, kde panujú podmienky zrejme najviac podobné tým na Marse.
Odobrali tam vzorku pôdy, zmiešali ju s chloristanom a zohriali. Uvoľnili sa pritom plyny oxidu uhličitého a stopy chlórmetánu a dichlórmetánu, rovnako ako to bolo pri testoch vykonaných sondami Viking. Zároveň však zistili, že táto chemická reakcia efektívne zničila všetky organické zlúčeniny v pôde.
„Naše výsledky naznačujú, že sondy Viking v pôde Marsu mohli nájsť nielen organické molekuly, ale aj chloristan,“ uviedol pre BBC hlavný autor štúdie Rafael Navarro-Gonzáles z Národnej autonómnej univerzity v Mexico City. Pôvodne vedci z misie Viking uviedli, že chlór obsahujúce organické zlúčeniny boli len kontamináciou z čistiacich kvapalín sondy.
Napriek tomuto zaujímavému zisteniu je však stále priskoro tvrdiť, že na Marse niekedy existoval život. Organické molekuly totiž môžu mať biologický aj nebiologický pôvod a takisto nie je stále jasné, či Mars je (bol) ich domovom, alebo sa naň dostali napríklad na meteoritoch.
Neistota okolo potenciálneho života na Marse tak zrejme pretrvá. Viac svetla by mohla vniesť nasledujúca misia americkej vesmírnej agentúry NASA Mars Science Laboratory, ktorej hlavným poslaním bude hľadať organické zlúčeniny na červenej planéte.
NASA okrem toho ohlásila aj spoločné projekty s európskou vesmírnou agentúrou ESA. Ich nový program sa nazýva Spoločná iniciatíva prieskumu Marsu (MEJI) a jeho cieľom je nájsť dohodu pri vyslaní vesmírnych lodí k Marsu v rokoch 2016, 2018 a 2020. Možnosti štartu rakiet k Marsu sa totiž opakujú približne každé dva roky.
Obe agentúry sa zhodli na tom, že chcú počas najbližších desiatich rokov vyslať k Marsu sondy a pozemné vozidlá, ktorých úlohou bude hľadať známky život a robiť geologický výskum. „Máme veľmi podobné vedecké ciele, a preto by sme mali pracovať spolu a dosiahnuť tak viac, ako by sme dokázali každý zvlášť,“ uviedol Ed Weiler z NASA.