Voyager 1 je na ceste už 33 rokov a odvtedy preletel vzdialenosť 17,4 miliardy kilometrov. Nachádza sa v oblasti, kde už prudko spomaľujú častice slnečného vetra a menia smer ako narážajú na prúdy medzihviezdneho vetra.
Táto udalosť je podľa americkej vesmírnej agentúry NASA míľnikom púte sondy. „Slnečný vietor zabočil za roh a Voyager 1 sa dostal blízko medzihviezdneho priestoru,“ uviedol Ed Stone z Kalifornského technologického inštitútu. Voyager je okrem iného známy aj tým, že na palube vezie medený pozlátený disk, ktorý obsahuje fotografie a informácie o živote na Zemi.
Naše Slnko produkuje prúd nabitých častíc, ktoré okolo našej slnečnej sústavy vytvárajú akúsi bublinu nazývanú heliosféra. Slnečný vietor letí nadzvukovou rýchlosťou až narazí na šokovú vlnu, prudko spomalí a otepľuje oblasť zvanú heliosheath. Práve podľa tohto spomalenia vetra vedci mohli určiť, že Voyager 1 sa dostal na samotný okraj slnečnej sústavy a pokračuje na svojej ceste ďalej rýchlosťou zhruba 61 kilometrov za sekundu. Až sonda prekročí okraj slnečnej sústavy, tzv. heliopauzu, kde sa končí vplyv slnečného prúdenia, bude schopná po prvýkrát merať charakteristické rysy medzihviezdneho priestoru neovplyvneného slnečným vetrom a slnečným magnetizmom.
Voyager 1 nie je na svojej púti tak úplne sám. Má aj sesterskú sondu Voyager 2, ktorá má však inú dráhu letu a letí aj o niečo pomalšie, takže niekoľko rokov mešká. Nakoniec sa však dostane do rovnakej zóny ako Voyager 1.
„Keď sa potvrdilo, že slnečný vietor spomalil vzhľadom na sondu na nulu, bol som užasnutý. Odrazu sme si uvedomili, že sa pozeráme na údaje zo sondy, ktorá pre nás pracuje už 33 rokov a ukázala nám opäť niečo nové,“ uviedol Rob Decker z Univerzity Johnsa Hopkinsa.