„Je ťažké pochopiť, ako mohla čierna diera dve miliardy násobne masívnejšia ako naše Slnko, vzniknúť už v takých skorých počiatkoch vesmíru. Je to akoby ste chceli postaviť snehuliaka. Začnete váľať snehovú guľu a po chvíli zistíte, že má priemer päť metrov!“ hovorí Daniel Mortlock z Imperial College v Londýne. Táto čierna diera teda musela rásť rýchlosťou na hrane teoretických možností.
Prastará čierna diera bola objavená pomocou najmodernejších teleskopov vďaka tomu, že sa prejavuje ako veľmi jasný kvazar. Svetlo z tohto kvazaru začalo k Zemi putovať v čase, keď mal vesmír len šesť percent súčasného veku, píšu astronómovia v štúdii zverejnenej v žurnále Nature.
Aj keď majú vedci z tohto kvazaru, resp. čiernej diery bolesti hlavy, nový objav ponúka aj príležitosti. Svetlo z kvazaru totiž umožňuje zmerať podmienky v plynoch, cez ktoré putuje. „Skutočne dôležitá je neobvyklá jasnosť tohto svetla. Je niekoľko stokrát jasnejšie ako akékoľvek iné svetlo pochádzajúce z takýchto extrémnych kozmických hlbín. Dalo by sa preto využiť na zistenie podmienok, ktoré panovali v ranom veku vesmíru,“ vysvetľuje Mortlock.
Kozmológom by zmeranie stavu plynov v ranom vesmíre pomohlo lepšie porozumieť tomu, ako vznikali hviezdy a galaxie. Väčšina plynu vo vesmíre je tvorená z vodíka, ktorý je v súčasnosti ionizovaný, a teda jeho elektróny sú zbavené protónov. Keď sa však človek pozrie hlbšie do vesmíru, a teda aj ďalej do minulosti, môže nájsť ešte neutrálne plyny. A práve svetlo z kvazaru nesie charakteristiky neutrálnych plynov. Existencia takýchto kvazarov bola teoreticky predpovedaná v roku 1998, no až teraz sa takýto kvazar podarilo objaviť.
Kvazar dostal označenie ULAS J1120+0641. Objavil ho infračervený teleskop projektu UKIRT. „Pátrať po takomto kvazare sme začali v roku 2005. Analyzovali sme snímky z asi 10 miliónov zdrojov a už sme aj začali strácať nádej,“ uviedol Gary Davis, riaditeľ UKIRT-u. „Je to ako objavenie nového kontinentu, ktorý teraz môžeme skúmať,“ pridal sa profesor Steve Warren, líder tímu Quasar.
Objav vzácneho kvazaru neskôr potvrdili aj ďalšie observatóriá na Havaji, Kanárskych ostrovoch a v Čile. Nasledovať budú podrobnejšie pozorovania a analýzy. Vedci by takisto radi našli ešte aspoň pár podobných kvazarov. Predpokladá sa, že ich na celej nočnej oblohe môže byť asi sto. Nájsť ich medzi miliardami ďalších vesmírnych objektov však zrejme niekoľko rokov potrvá.
Čo je kvazar
Kvazary sú najjasnejšie známe objekty vo vesmíre. Predpokladá sa, že ich svetlo je produktom plynu padajúceho do supermasívnej čiernej diery sídliacej v strede veľmi vzdialenej galaxie. Ako plyn padá do čiernej diery, extrémne sa zohreje a vyžaruje radiáciu. Čierna diera okolitý plyn postupne „požiera“ a rastie. Keby však plyn požierala aj teoreticky maximálnou možnou rýchlosťou, tak by jej sotva stačilo 770 miliónov rokov na narastenie do takých ozrutných rozmerov.