Bude antihmota palivom budúcnosti?

09.08.2011 11:20

Alessandro Bruno, jeden z výskumníkov, ktorí objavili antiprotóny, hovorí, že antihmota v pásoch radiácie Zeme by sa jedného dňa dala použiť ako zdroj paliva pre vesmírne plavidlá. Vesmírne plavidlá budúcnosti by mohli byť poháňané reakciou medzi hmotou a antihmotou, pri ktorej sa uvoľňuje dokonca viac energie ako pri nukleárnej fúzii v jadre Slnka.

„Toto je najvýdatnejší zdroj antiprotónov v blízkosti Zeme,“ hovorí Bruno. „Ktovie, jedného dňa možno raketoplány vzlietnu, pri vnútornom páse radiácie načerpajú antihmotu a poletia vesmírom ďalej.“ Podobných čerpacích staníc s antihmotou je vo vesmíre viac. Predpokladá sa, že veľké plynné planéty, ako je Jupiter a Saturn, majú okolo seba milióny alebo miliardy násobne viac antihmoty ako Zem.

Koncept extrakcie antičastíc z magnetických polí planét vypracoval už v roku 2006 James Bickford z Draper Laboratory v Cambridgei. Táto štúdia financovaná Inštitútom pre pokročilé koncepty americkej vesmírnej agentúry NASA sa zaoberá celým procesom získavania a využitia antihmoty pre vesmírne lety.

Podľa Bickforda by stačilo pár desiatok nanogramov (tisícin mikrogramu)alebo mikrogramov antiprotónov na zrýchlenie vesmírnej lode až k rýchlosti 100 kilometrov za sekundu, čo je ďaleko nad možnosti súčasných raketových motorov využívajúcich chemické reakcie. Anhiláciou antihmoty hmotou sa uvoľňuje trojnásobne viac energie ako pri jadrovej reakcii a desaťnásobne viac ako pri chemickej reakcii. Bickford zároveň upozorňuje, že antihmota okolo našej Zeme by bola prakticky zadarmo oproti jej produkcii v laboratóriu. V štúdii uvádza: „V súčasnosti sa na celom svete za rok vyprodukuje len zlomok jedného nanogramu častíc antiprotónov. Výroba jedného nanogramu by stála asi 140 biliónov dolárov.“

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku