Príbeh meteoritu Čebarkuľ síce nebol napínavým scenárom, zato bol varovnou správou, ktorá ľudstvu pripomenula, že hollywoodske katastrofické filmy sú stále len rozprávkou. Meteorit, ktorý vybuchol nad ruským Čeľabinskom, sa vedcom vopred nijako neohlásil. V ten deň sa zraky astronómov mali upierať na iné vesmírne teleso. Asteroid 2012 DA14 mal veľkosť futbalového ihriska a aj preto sa dostal do pozornosti vedcov. Hoci len minulý rok. Zem minul na astronomické pomery naozaj tesne, k modrej planéte bol bližšie ako niektoré jej umelé satelity.
Meteorit Čebarkuľ však tiež nebol úplný drobec. Veľký asi ako kĺbový Ikarus 280 (vážiaci však nie 12 ton ako autobus, ale až 10-tisíc!) spôsobil explóziu dvadsaťnásobne väčšiu, než vyvolala atómová bomba v Hirošime. Ľudia rozmaznaní sci-fi kinematografiou boli prekvapení. Ako to, že teleso nezachytil ani jeden z ďalekohľadov profesionálnych (ako v snímke Armageddon) či amatérskych (ako v Drvivom dopade) astronómov?
Vidíme necelé jedno percento
Odpoveď na túto otázku nebola nijako skrytá, len sa akosi dostala do tieňa kinematografických mýtov. Podľa bývalého astronauta projektu Apollo Rustyho Schweickarta existuje asi 500-tisíc až 1 milión asteroidov, ktoré by mohli ohroziť Zem, no astronómovia zatiaľ detekovali len necelé percento z nich. A pozor! To hovoríme len o vesmírnych telesách, ktoré sú väčšie ako nedávno prelietavajúci asteroid 2012 DA14. (Treba však spomenúť aj to, že z asteroidov, ktoré majú priemer väčší ako 1 kilometer, vedci identifikovali až 93 percent a v priebehu ďalšieho storočia by žiadny z nich nemal kolidovať s dráhou Zeme).
„Na Rusko padol malý asteroid,“ vyjadril sa astronóm NASA Paul Chodas. „Čo i len detekovať ho by bolo veľmi ťažké. Nie nemožné, ale ťažké,“ dodal. Podľa expertov sú však na odvrátenie dráhy asteroidu potrebné roky či dokonca desaťročia príprav. Dnešné prostriedky pritom umožňujú včasne varovať pred meteoritom s veľkosťou čebarkuľského len hodiny, dni či maximálne týždne vopred. A aj to len vtedy, keď neletí smerom od Slnka.
A kým šanca, že Zem trafí podobný meteorit, aký vyhubil pred 65 miliónmi rokov dinosaurov, je extrémne nízka, menšie, no stále nebezpečné meteority ostávajú hrozbou. „Keď nás nejaký opäť zasiahne, zistíme to pravdepodobne znova až v momente, keď nás trafí,“ dodal Schweickart. Práve bývalý astronaut je však jednou z tvárí projektu B612, ktorá sa snaží hrozby z vesmíru v rámci možností eliminovať.
Malý princ zachraňuje svet
Celý projekt sa zrodil pred vyše desiatimi rokmi. Koncom roku 2002 bývalý astronaut Ed Lu spolu so Schweickartom a významnými vedcami založili neziskovú organizáciu B612. Svoje meno získala podľa planétky, na ktorej žila známa literárna postava Antoina de Saint-Exupéryho – Malý princ. Ich cieľ je veľkolepý – doslova zachrániť svet (presne tak sa to píše aj na ich webe).
Ako to chcú dosiahnuť? Pomocou nového vesmírneho teleskopu Sentinel. Mal by byť bližšie k Slnku ako Zem, obiehať okolo našej hviezdy (približne kopírujúc orbitálnu dráhu Venuše), no jeho hľadáčik by smeroval od žiarivej hviezdy, aby zaznamenal aj objekty, ktoré identifikovať zo Zeme je takmer nemožné. Jeho spustenie je momentálne naplánované na rok 2018.
"Mal by dokázať spozorovať 90 percent asteroidov väčších ako 140 metrov (čo sú telesá asi tisíckrát väčšie ako to, ktoré dopadlo pri Čeľabinsku) a približne polovicu nebezpečných objektov s veľkosťou tunguského meteoritu (tridsaťkrát väčších ako posledný meteorit Čebarkuľ). A to všetko už počas prvých šesť a pol roka prevádzky.
Teleskop by mal mať kapacitu zachytiť aj niektoré (ale rozhodne nie väčšinu) asteroidy veľké ako Čebarkuľ. Na veľké objekty by vedel Sentinel upozorniť desaťročia vopred, čo by umožnilo vytvoriť misiu na ich odklonenie. Pred menšími asteroidmi by spolu s projektom NASA zvaným ATLAS vedeli zase varovať aspoň hodiny či dni vopred, nech sa ľudia môžu skryť alebo evakuovať.
Oči sa pozerajú viac nahor
Ruský meteorit celkovo podnietil ľudí, aby viac zaklonili hlavy a sledovali, čo sa deje nad nimi. V astronomickom blogu magazínu Slate napríklad zosumarizovali niekoľko ďalších incidentov, ktoré sa odohrali v minulom týždni. Bez meteoritu Čebarkuľ by si zrejme miesto v správach či akúkoľvek publicitu nevyslúžili. Teraz sú však ľudia na „padajúce svetlá“ citlivejší.
V rovnaký deň, len v neskorších hodinách, zachytil jeden Američan na kameru v aute počas nočnej jazdy „padajúcu hviezdu“. Pridal ju na videoserver YouTube s komentárom: „Práve keď som jazdil po diaľnici neďaleko San Francisco Bay, videli sme z auta kométu (meteor). Naživo to vyzeralo skvelo. V prvej sekunde sme si mysleli, že to je meteorit ako v Rusku.“ Jeho video má odvtedy viac ako 1,5 milióna pozretí.
Kubánske médiá zase na ďalší deň informovali o meteorite, ktorý zasiahol karibský štát v rovnaký týždeň. Úkaz údajne tiež sprevádzala najskôr silná žiara, potom zvuk výbuchu a následne tlaková vlna. Intenzitou však mali udalosti na Kube byť oveľa slabšie, než tie v Rusku. Úrady nehlásili žiadnych zranených, meteorit podľa dostupných informácií nespôsobil ani žiadnu škodu na majetku.
„V utorok sme sa boli na rybách. Okolo ôsmej večer sme videli žiaru na nebesách, ohnivú guľu, ktorá bola väčšia, než slnko,“ povedal jeden zo svedkov pre kubánsku televíziu. Explózia, ktorá nasledovala bola podľa svedkov ohromná. „Náš dom sa až celý zatriasol, nikdy som taký čudný zvuk ešte nepočula,“ dodala pre štátnu televíziu ďalšia Kubánka.
Dinosaury nemali vesmírny program
Astronóm Phil Plait, ktorý pracoval desať rokov na vývoji Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu a je tiež autorom populárnej knihy Bad Astronomy (v ktorej rozoberá vžité omyly o astronomických témach), však pre Slate napísal, že ľudia po týchto udalostiach nemusia mať dojem, že sa nás v týchto dňoch vesmír snaží zabiť.
„Úplne chápem, že ľudia si tie udalosti spoja. Keď prežijete celý svoj život bez jedinej správy o veľkom meteorite a zrazu ich priletí niekoľko naraz… ten pocit, že tieto udalosti spolu súvisia, musí byť veľmi presvedčivý,“ písal Plait vo svojom článku.
„Ruský meteorit zasiahol zem 16 hodín pred preletom 2012 DA14. Za ten čas sa Zem pohla o 1,7 milióna kilometrov. Už len to je dosť veľkým dôkazom toho, že telesá nemali žiadnu súvislosť. Keby ste jazdili autom po diaľnici a videli z okna letieť časť odkvitnutej púpavy a o 16 hodín neskôr videli letieť inú časť púpavy, mysleli by ste si, že sú z rovnakého kvetu?“ ponúkol Plait prirovnanie. Navyše, keby išlo aj o úlomok z rovnakého objektu, letel by približne z rovnakého smeru ako veľký meteorit. Čo v tomto prípade opäť neplatilo.
Plait podobne ako iní astronomickí nadšenci však ocenil PR, ktoré meteorit Čebarkuľ (za asistencie 2012 DA14) spravili bez vážnych následkov pre prevenciu pred budúcimi nebezpečnými nárazmi. „Sci-fi autor Larry Niven raz povedal, že dinosaury tu už nie sú, pretože nemali vesmírny program. My ho máme. Takže už treba len to, aby sme boli dostatočne inteligentní, podporili ho materiálne a využili jeho potenciál,“ uzavrel Plait.
Asi len tak zabezpečíme, aby sa aj dokumentárne filmy o veľkých meteoritoch kolidujúcich s dráhou modrej planéty v budúcnosti končili aspoň tak dobre ako tie súčasné hrané hollywoodske.
Aký veľký meteorit by zničil vaše mesto?
Čo by cítili Košičania, keby na Bratislavu dopadol meteorit s veľkosťou 300 metrov, hustotou 8-tisíc kilogramov na kubický meter pod uhlom 90 stupňov a do atmosféry by vstúpil rýchlosťou 20 kilometrov za sekundu? O jednu minútu a štyri sekundy po náraze by v Košiciach zaznamenali seizmickú vlnu. Vnútri budov by ju postrehol takmer každý, rozbilo by sa niekoľko tanierov a pohárov. Ak by k udalosti prišlo v noci, mnoho ľudí by otrasy prebudili. Triasli by sa aj stojace autá. Zvuková vlna by do východnej metropoly dorazila približne po štvrť hodine od explózie a bola by len o niečo tichšia ako moderné vysávače. Aspoň to teda vyplýva z dát simulátora nárazu asteroidu Impact Earth!, ktoré vypracovali na americkej Purdue University. Mimochodom, takýto meteorit by v Bratislave vytvoril kráter hlboký 419 metrov s priemerom 3,18 kilometra. Simuláciu si môžete vyskúšať aj vy, ak navštívite stránku Impact Earth!