Kolonizácia Marsu? Najprv buďme slušní k Zemi

18.05.2013 13:00
Ladislav Roth
Ladislav Emanuel Roth patrí ku kľúčovým osobnostiam planetárneho výskumu. Autor:

Na sondách, ktoré prebádali slnečnú sústavu, sa podieľal aj slovenský um. Košický rodák Ladislav Emanuel Roth pomáhal vedcom rozlúštiť prvé obrázky z projektov Mariner a Viking, ktoré skúmali povrch Marsu.

Neskôr už ako pracovník Laboratória prúdových pohonov v Pasadene navrhoval prístroje a programy pre ďalšie sondy, napríklad Magellan, ktorú vystrelili k Venuši, či Cassini, ktorá dodnes obieha okolo Saturna. Podľa špičkového kozmického inžiniera sa o expanzii do vesmíru ľahko hovorí, ťažšie sa to realizuje.

Kedy pristane človek na Marse?
Raketový vedec Werner von Braun (1912–1977) veril, že sa tak stane pred rokom 1985. Už uplynulo pomaly 30 rokov od toho termínu a ľudská noha na Mars stále nevkročila. Keď von Braun zlyhal o toľko rokov, netrúfal by som si robiť predpovede.

Pristátia u vesmírnych susedov radi predpovedajú americkí prezidenti. Pri Marse zaznel aj rok 2020. Je to reálne?
Už prezident Bush starší pri príležitosti 20. výročia pristátia na Mesiaci vyhlásil Iniciatívu pre kozmický výskum, kde stanovil časový rámec pristátia na Marse na roky 2015 až 2020. Ako vidíte, tiež z toho zišlo. No nie preto, že by bola zlá vôľa, ale preto, že azda optimizmus bol predčasný.

Pôjde o jednosmernú cestu?
Vy by ste išli? Prihlásili by ste sa na misiu na Mars len s lístkom tam?

Ja nie, mám rodinu. Ale našlo sa vyše tisíc dobrovoľníkov…
To je pravda, našlo sa ich veľa. Ale je otázne, či to mysleli vážne, alebo len z recesie. Predtým, ako sa máme zaoberať cestou na Mars s ľudskou posádkou, treba dostať geologické vzorky z Marsu na Zem. A hoci ide o technicky oveľa menej náročný projekt, stále sa len posúva. NASA nad tým uvažuje, vykonala mnoho úvodných štúdií, ale stále nie je naplánovaná konkrétna realizácia. No musí sa to urobiť. Jednak kvôli tomu, že analýzy privezených vzoriek budú oveľa spoľahlivejšie, ako keď sa to robí in situ, priamo na mieste. A takto sa aspoň nanečisto vyskúša, ako sa vrátiť.

Koľko by vlastne trval let podľa dostupných technológií?
Cesta na Mars s optimálnou spotrebou paliva trvá približne 240 dní. Navyše je pomerne krátke okno, keď sa dá ísť. Raz za 780 dní. A podobné okno existuje aj pre cestu späť. Takže si to zrátajte. 240 dní tam, 240 dní naspäť, trafiť sa do výstrelového okna, vykonať nejakú prácu na Marse… Hovoríme o rokoch. Ako vyriešiť otázku zásobovania? To nie sú síce neriešiteľné úlohy, ale podceňujú sa, keď sa všeobecne hovorí o ceste na Mars.

Posádka bude musieť stráviť dlhý čas v malom priestore. Nebude práve to najťažšie, udržať astronautov v psychickej pohode? 'Áno, vykonávajú sa psychologické štúdie. Nakoniec aj dlhé pobyty na Medzinárodnej vesmírnej stanici slúžia na to, aby sa zistilo, ako je to s ľudským spolunažívaním v úzkej kapsule niekoľko rokov. Ľudia trpia klaustrofóbiou, keď nemôžu ísť na nákup alebo na korzo po niekoľkých dňoch. Musia to byť jednotlivci so železnými nervami, aby to vydržali.

Nemali by sme sa podľa vás sústrediť viac na robotické misie?
Na to je viac názorov. Verí sa, že lety s ľudskou posádkou majú väčšiu podporu verejnosti ako tie robotické. A verejnosť tieto podujatia financuje prostredníctvom daní. Ja som strávil život realizáciou robotických projektov a ak mám vyjadriť len svoj osobný, nie oficiálny názor, dávam prednosť robotickým misiám. Sú jednoduchšie, lacnejšie a vedecky sa nimi dá docieliť práve toľko, ak nie viac.

Na kolonizáciu planét sa nepozeráte s nadšením. Budúcnosť vidíte v slušnom správaní k materskej planéte. Veríte, že sa ľudstvo raz zmení a pokúsi sa žiť v symbióze so Zemou?
Ľudstvo žilo v symbióze so Zemou dovtedy, kým sa živilo lovom a zbieraním plodov. Odvtedy je symbióze koniec. Poľnohospodárstvom ľudstvo vykonáva násilie na životnom prostredí. A pritom poľnohospodárstvo dnes považujeme za ideálny spôsob symbiózy v porovnaní s priemyslom a stavebníctvom. Ak chceme ísť na Mars a budeme sa tam správať takisto ako k Zemi, tak sa netreba namáhať. Mars nemá tú kapacitu pohltiť odpad, ako má Zem. Hriechy k nej je relatívne ľahko zakryť, hriechy voči Marsu by bolo okamžite cítiť. Kľúčová je tiež otázka zdrojov energie. Je nepravdepodobné, že Mars má fosílne palivá. Zdroje by museli byť nukleárne alebo solárne. A tu je zas problém, že Mars je vzdialený jeden a pol astronomickej jednotky od Slnka (astronomická jednotka je priemerná vzdialenosť Zeme od Slnka, čo je 149,6 milióna kilometrov, pozn. red). Na Marse je preto intenzita slnečného žiarenia asi len 40 percent z toho, čo na Zemi. Kolonizácia Marsu možná je, ale radšej by sme sa mali slušne správať k našej planéte.

Dopad meteoritu v Čeľabinsku podporil špekulácie o tom, že nás raz môže zasiahnuť asteroid. Nebude kolonizácia nevyhnutnosťou?
Samozrejme, je tu nebezpečenstvo kolízie s asteroidom. Hawkingove prognózy hovoria, že ľudstvo musí vyraziť do hviezdneho priestoru, lebo je to otázka prežitia. To je všetko pravda, ale! Ako inžinier som strávil 40 rokov navrhovaním zariadení, ktoré museli vo vesmíre fungovať. A je ľahko teoretickému fyzikovi hovoriť, že ľudstvo musí expandovať, keď to nemusí konkrétne realizovať.

Na Marse je priemerná povrchová teplota mínus 63 stupňov Celzia. Pod povrchom sú zásoby vody. Dá sa tu vybudovať sebestačná základňa?
Zásoby vody tam sú vo forme ľadu a možno hlbšie aj v tekutej forme. To zatiaľ nevieme. Všetko zariadenie by sa muselo doviezť zo Zeme. Napríklad jadrové reaktory, ktoré by vykonávali elektrolýzu ľadu, aby sa získal kyslík. Nie je to sci-fi. Len na to potrebujeme dobre fungujúcu ekonomiku a priemyselnú civilizáciu. Západné krajiny vrátane USA sa odpriemyselňujú. A je preto namieste otázka, ako odpriemyselnená civilizácia môže kolonizovať Mars. Priemysel pokračuje inde. V Ázii, Číne. Odpovede na tieto otázky majú v kompetencii tie krajiny, ktoré budujú a udržiavajú priemysel.

Vedci sa už takmer 20 rokov sporia, či sa v meteorite z Marsu naozaj našli fosílie mikroorganizmov. Je alebo bol podľa vás na Marse život?
Už na sonde Viking sa vykonali biologické experimenty. Vzorkám pôdy sa pridala výživa. Predpokladalo sa, že ak obsahujú baktérie založené na tej istej biochémii ako na Zemi, pri príjme živín by vyvinuli podobné plyny a tie by sme mohli zachytiť a analyzovať. O výsledkoch experimentu sa polemizuje už 36 rokov. Vlani vyšiel článok, ktorý zrevidoval doterajšie výsledky so záverom, že experiment bol pozitívny. S opačnými zisteniami prišla sonda Phoenix, ktorá pristála v severnej polárnej oblasti a robila chemickú analýzu ľadu. Prišla s výsledkom, že ľad obsahuje perchloráty a tie nie sú priateľské voči mikrobiálnemu životu.

Teoretizuje sa o mikróboch, dokonca o veľkých červoch v oceáne Európy, mesiaci Jupitera. Sú aj iní kandidáti na život v slnečnej sústave?
Napríklad mesiace Saturna Titan a Enceladus. Misia Cassini na veľké prekvapenie zistila, že na povrchu mesiaca Enceladus sú činné nepretržité gejzíry, ktoré vystrekujú vodu do kozmického priestoru. Je veľmi pravdepodobné, že pod povrchom sa nachádza voda v tekutom stave. Ak je to tak, mali by sme príklad oceánu, ktorý je bližšie k povrchu planéty, ako je to v prípade Európy. Tá má silnú ľadovú vrstvu, azda asi 100 kilometrov, a až pod ňou je možno voda. Aj mesiac Titan má s veľkou pravdepodobnosťou oceán. Všetky telesá alebo mesiace s hustotou okolo dvoch gramov na kubický centimeter majú približne rovnaké zloženie, 50 percent tvorí ľad a 50 percent silikáty. Titan má hustotu 1,88. Kde sú silikáty, tam sú rádionuklidy a tam je aj teplo. A práve niekde vo vrstve medzi silikátovým jadrom a ľadovou kôrou môže byť oceán. Už dávnejšie ste sa vyjadrili, že neveríte, že sa nám podarí ďaleko vo hviezdach nájsť rozumné bytosti. Nezmenili ste názor?
Nebol dôvod zmeniť názor. Na základe počtu pravdepodobnosti by sa síce život mal niekde vyskytovať, možno v budúcnosti, možno v minulosti. A je pravda, že odvtedy, čo som to povedal, sa našiel celý rad planét, ktoré sa podobajú Zemi. Ja si naďalej myslím, že výskyt života na Zemi, ako ho poznáme, je unikátny.

V roku 1953 ste spolužiakom v škole v slohovej práci zvestovali, že Verneho cesta na Mesiac sa nemôže uskutočniť. To bolo štyri roky pred vypustením Sputnika, 20 rokov pred projektom Apollo 17, na ktorom ste spolupracovali. Ste rád, že vám táto veštba nevyšla?
(smeje sa) Ten negatívny názor nebol celkom z mojej hlavy, vyčítal som to z dobovej literatúry. Mal som vtedy asi 15 rokov a v takom veku natárame kdečo. Samozrejme, už vtedy boli ľudia, ktorí veľmi dobre vedeli, že cesta na Mesiac je realizovateľná. Nehanbím sa za to. Aj taká vec sa môže stať.

Ladislav Emanuel Roth

Narodil sa 30. novembra 1936 v Košiciach. Spočiatku sa zaoberal silnoprúdom, výrobou, rozvodom a využitím elektrickej energie. V roku 1966 vycestoval do Spojených štátov amerických, kde sa v priebehu 70. rokov zaradil ku kľúčovým osobnostiam prieskumu planét v slnečnej sústave. Zúčastnil sa na misiách Magellan, Apollo, Mariner, Viking, Cassini-Huygens. Pôsobil vo funkcii hlavného výskumného pracovníka počas prieskumu povrchu Marsu pomocou radaru. Je držiteľom Medzinárodnej ceny Slovenskej akadémie vied.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Sleduj najnovšie články na našom Facebooku