Americká vesmírna agentúra už v minulosti publikovala niekoľko autentických fotografií z povrchu planéty Mars, v týchto dňoch sa však rozhodla verejnosti sprístupniť komplexnú panorámu zloženú z takmer 900 fotografií.
Výsledná panoramatická snímka má rozlíšenie 1,3 gigapixelu a ponúka detailný náhľad do okolia robotickej sondy Curiosity, v oblasti zvanej Rocknest v kráteri Gale, s výhľadom na piesočné duny a centrálne pohorie Aeolis Mons (známe pod menom Mount Sharp). Pri zachytávaní všetkých 896 snímok NASA využila tri druhy kamier, pričom najväčší podiel na výsledku (až 850 snímok) má kamera s teleobjektívom. Pre dokreslenie scenérie bolo použitých aj 21 širokouhlých a 25 čiernobielych fotografií.
Snímky vznikli v priebehu mesiaca
Sonda Curiosity fotilo svoje okolie postupne v období medzi 5. októbrom a 16. novembrom minulého roka. Všetky snímky boli zároveň priebežne voľne dostupné na oficiálnej stránke projektu na základe čoho si mnoho nadšencov vytvorilo vlastné menšie mozaiky fotografií. Detailné fotografie najväčšej panorámy sú dostupné na oficiálnej stránke Americkej vesmírne agentúry. K dispozícii sú na prehliadanie a stiahnutie v zmenšenej verzii.
Sonda skúma povrch Marsu od minulého roka
Sonda Curiosity má veľkosť osobného automobilu, šesť kolies a je vybavená napríklad robotickým ramenom, niekoľkými spektrometrami, vŕtačkou, dvoma videokamerami či laserom a ďalšími nástrojmi na analýzu vzoriek. Do vesmíru ju vyniesla raketa Atlas 5, ktorá vyštartovala 26. novembra 2011 z floridského Mysu Canaveral.
Na Marse sonda pristála 6. augusta 2012 v kráteri Gale, ktorý si vedci vybrali ako miesto pristátia pre jeho početné vrstvy sedimentov a pre vrch Sharp vysoký takmer päť kilometrov. Sonda pristávala automaticky, nakoľko celý manéver trval iba sedem minút, avšak prenos informácií z Marsu na Zem trvá dvakrát toľko.
V minulosti Curiosity analyzovalo rôzne vzorky hornín, naposledy to bola vzorka skaly, ktorú vyvŕtala v oblasti Yellowknife Bay, iba niekoľko sto metrov od miesta, kde v minulom roku objavila dôkazy o niekdajšom potoku. Vedci v týchto vzorkách objavili síru, dusík, vodík, kyslík, fosfor a uhlík, čo sú všetko základné prvky potrebné pre život. Približne dvadsať percent zloženia týchto vzoriek tvoria ílové materiály, ktoré vznikli reakciou relatívne sladkej vody s vyvretými minerálmi ako napríklad olivín. Ten vo vzorkách objavili taktiež.