Zvedavé marťanské vozidlo oslávilo prvé výročie

To oslávilo tento týždeň prvé výročie pobytu na Marse a oslavovať bolo čo. Robota Curiosity čaká ešte aspoň rok prehrabávania sa v červenej pôde, no väčšinu dôležitých úloh už splnil. Tou najdôležitejšou bolo nájsť dôkazy o tom, že na Marse mohli niekedy existovať podmienky vhodné pre život. Curiosity objavil kamene obrúsené prúdom vody, našiel vyschnuté koryto dávnej rieky a dokonca zistil aj to, že voda na Marse bola pitná.

Slávny rok pre Curiosity sa začal bezchybným pristátím na povrchu. Odborníci z NASA pred kritickým momentom hovorili o „siedmich minútach teroru“. Sondu po prekonaní 570 miliónov kilometrov čakal zostup cez atmosféru Marsu a delikátne uloženie stroja na povrch.

Inžinieri, ktorí pristávací systém navrhovali, však boli pokojní. Priam žiarili sebadôverou. Zrejme vedeli prečo: „Nemali sme žiadne obavy. Nakoniec všetko fungovalo ako vo sne,“ povedal po úspešnom pristávacom manévri jeden z nich. Stroj nakoniec pristál len 1,5 kilometra od plánovaného bodu. Už o pár dní sa ukázalo, že lepší „flek“ na pristátie azda ani nemohol nájsť.

Okruhliaky

Curiosity pristál v 155 kilometrov širokom kráteri Gale blízko kopca Mount Sharp. Predtým získané satelitné snímky ukazovali, že tento 5 kilometrov vysoký vrch je tvorený vrstvami sedimentov, ktoré tam boli nanesené alebo aspoň obmyté tečúcou vodou. Prosto skvelé miesto na hľadanie dôkazov, že na Marse niekedy panovali podmienky vhodné aspoň na rozvoj mikrobiálnych foriem života.

Čoskoro sa však ukázalo, že Curiosity sa na žiadny kopec ponáhľať nemusí. Už pri pristátí pomocou brzdiacich a stabilizačných motorov odkryl hornú vrstvu prachu, pod ktorou sa ukrývali kamene, aké človek nájde prakticky v ktorejkoľvek rieke na Zemi. Prepočty vedcov čoskoro ukázali, že tieto kamene získali svoj zaguľatený tvar pôsobením vody. V tom čase mohla byť hlboká až vyše kolien.

Ďalší objav tiež nedal na seba dlho čakať. Robotické vozidlo prešlo len pol kilometra od miesta pristátia a našlo ďalšie dôkazy, že kráter bol pred miliardami rokov skutočne bohatý na vodu. Podľa všetkého mala neutrálne pH a tak by sa teoreticky dala piť. V kráteri sa nachádzalo celé jazero napájané riekami z okolitých svahov. Podarilo sa nájsť stopy aj po podzemnej vode. „Po týchto zisteniach mám pred očami Mars so sladkovodným jazerom a hustejšou atmosférou,“ vyhlásil John Hrunsfeld z NASA.

Vedci sa domnievajú, že hlbšie pod povrchom by mohli mikróby prežívať ešte aj dnes. Ide stále len o domnienku a domnienka nestačí na to, aby vedci z NASA volali prezidentovi Barackovi Obamovi. Ten im totiž po úspešnom pristátí sondy zo žartu odkázal: „Ak tam nájdete zelených mužíčkov, neváhajte ma kontaktovať!“

Pomaly ďalej zájdeš

Vody teda na Marse bolo niekedy dosť. Samotná voda je síce podmienkou, no nestačí ako dôkaz, že na Marse existoval život. Treba ešte pridať zdroj energie, ktorý by poháňal metabolizmus organizmov, a zdroj uhlíka na vybudovanie bunkových štruktúr. Vhodné sú na to napríklad aminokyseliny a iné organické molekuly. Tie Curiosity ešte nenašiel. Nie je to však prekvapujúce, keď sa vezme do úvahy, že Mars je milióny rokov vyprahnutou pustinou, navyše ustavične bombardovanou radiáciou z vesmíru. A ani samotný objav organických molekúl by ešte nedával nezvratný dôkaz o dávnej existencii marťanských baktérií. Organické látky totiž môžu vzniknúť aj nebiologickými procesmi.

Curiosity sa však ešte nedostal na Mount Sharp. Tam by sa mohli ukrývať stopy po organickej chémii. Ideálna lokalita na prieskum je v súčasnosti od vozidla vzdialená 8 kilometrov, takže bude pár mesiacov trvať, kým sa tam dostane. Aj keby sa Curiosity nevenoval žiadnej výskumnej činnosti, dokázal by prekonať len sto metrov za deň.

Úplne bez chýb to nejde

Pracovať na Marse nie je jednoduché ani pre robota. V prvom rade musí stroj zvládnuť kolísanie teplôt od mínus 110 do plus 20 stupňov Celzia. Na povrchu Marsu je asi tretinová gravitácia oproti Zemi. Keby sa človek s hmotnosťou 60 kilogramov postavil na váhu na Marse, namerala by mu len 20 kilogramov. To môže byť pre stroj problém pri silných búrkach, ktoré na Marse bežne trvajú aj niekoľko dní. Ochranná atmosféra červenej planéty je navyše veľmi tenká a nechráni pred kozmickou radiáciou. To všetko môže spôsobiť technické problémy aj najprecíznejšie navrhnutému stroju.

V marci si to odniesla pamäť hlavného počítača Curiosity a vozidlo muselo byť riadené cez záložný počítač. Vozidlo musela NASA prepnúť do takzvaného bezpečného módu, v ktorom vedecké zariadenia vykonávali len minimum činností. V tomto stave malo zostať niekoľko dní, kým nebol záložný počítač prenastavený, aby sa sonda mohla vrátiť do plnej prevádzky. „Zariadenia, ktoré používame, sú odolné proti radiácii, ale majú svoje limity. Je možné, že častice s vysokou energiou dokážu prístrojom poškodiť pamäť,“ uviedol manažér projektu Curiosity Richard Cook.

Ešte rok samoty

Vozidlo Curiosity je dvakrát tak veľké a päťnásobne ťažšie ako predchádzajúce marťanské vozidlá Spirit a Opportunity. Na Curiosity sa nachádza desať vedeckých zariadení určených najmä na analýzu vzoriek pôdy. Pomocou laseru a kamery skúma pôdu na diaľku a pomocou robotickej ruky nablízko. Ostatné zariadenia monitorujú počasie a radiáciu, čo sú dôležité údaje pre prípadnú misiu ľudskej posádky na Mars.

Za prvý rok robot Curiosity urobil 36¤700 snímok v plnom rozlíšení, na Zem poslal 190 gigabajtov dát, jeho laserový senzor skúmal pôdu celkovo až 75-tisíckrát a za rok prekonal vzdialenosť 1 760 metrov.

Curiosity by však napriek plnému pracovnému nasadeniu a možným ďalším poruchám mohol fungovať aj dlhšie než oficiálne udávané dva roky. Najlepším príkladom sú rovery Spirit a Opportunity, ktoré na Marse pristáli v roku 2004 a ich misia bola naplánovaná na tri mesiace. Opportunity stále pracuje a posiela údaje na Zem. Curiosity teda môže mať ešte veľa času na urobenie nových a možno aj senzačných objavov.

Okrem toho Curiosity bude mať čoskoro na orbite Marsu „partnera.“ Bude ním robotická sonda MAVEN, ktoré bude skúmať, prečo a ako Mars prišiel o svoju atmosféru. Získané údaje sa budú dopĺňať o dáta od Curiosity a európskej sondy Mars Express. Sonda MAVEN už je na kozmodróme na Myse Canaveral a odletieť by mala 18. novembra. K Marsu docestuje v septembri 2014. Už čoskoro by sme sa teda mohli dozvedieť, čo sa v minulosti s Marsom stalo. Ako môže planéta taká podobná Zemi skončiť ako vyhasnutá a pustá krajina? Mars mal pritom atmosféru bohatú na kyslík celú miliardu rokov predtým, ako sa priaznivá atmosféra vytvorila na Zemi. Otvorených otázok je veľa.