Atlas mrakov pre prvú exoplanétu

Na planéte Kepler-7b je polooblačno bez vyhliadky na skorú zmenu počasia. Asi tak by mohla znieť predpoveď počasia pre obrovskú plynnú exoplanétu, ktorá sa stala prvou planétou mimo našej slnečnej sústavy so zmapovaným rozložením oblakov.

02.10.2013 14:06
Exoplanéta Kepler-7b Foto:
Exoplanéta Kepler-7b v porovnaní s planétou Jupiter. Atmosféra na západnej pologuli je zahalená v mrakoch.
debata

Horúcu planétu asi 1,5-násobne väčšiu ako Jupiter z jednej polovice zakrývajú oblaky a z druhej je jasná obloha. Pomocou vesmírnych teleskopov sa už podarilo vytvoriť teplotnú mapu viacerých exoplanét. Kepler-7b je však prvou, pre ktorú vedci vytvorili aj atlas mrakov.

„Planétu sme pozorovali teleskopmi Spitzer a Kepler viac ako tri roky. Vďaka tomu sme mohli zostaviť ,mapu' oblakov aspoň s nízkym rozlíšením,“ uviedol Brice-Olivier Demory z Technologického inštitútu v Massachusetts (MIT). Mapu oblačnosti zverejnili v odbornom časopise

Astrophysical Journal Letters. „Neočakávali sme, že na takomto type planéty nájdeme oceány alebo kontinenty, no objavili sme odrazené svetlo, ktoré interpretujeme ako oblaky,“ dodal. Keplerov vesmírny teleskop objavil desiatky exoplanét, teda planét mimo našej slnečnej sústavy, a Kepler-7b bola jednou z prvých. Teleskop má nejakú dobu problémy s technikou a už sa nedá využiť na hľadanie nových exoplanét, no vedci stále môžu pracovať s množstvom dát, ktoré počas štyroch rokov nazbieral. Napríklad sa vie, že Kepler-7b je relatívne ľahká planéta, na hladine vody by plávala, a jeden rok na nej trvá 5 dní.

Pomocou vesmírneho teleskopu astronómovia objavili svetlejšie miesta na západnej pologuli už dávnejšie, no tieto údaje sa nedali použiť na potvrdenie toho, či ide o tepelné žiarenie, alebo odraz od oblakov. Odpoveď na túto otázku poskytol až Spitzerov vesmírny teleskop. Podobne ako Kepler aj Spitzer sa dokáže „zahľadieť“ na vzdialené planéty, ktoré obiehajú okolo svojich hviezd. Spitzer je schopný zachytiť infračervené žiarenie, na základe čoho vie určiť teplotu planéty. Teplota na planéte Kepler-7b dosahuje 800 až 1¤000 stupňov Celzia, čo je relatívne málo na to, že planéta sa nachádza viac než 10-krát bližšie k svojej hviezde, ako je vzdialenosť Zeme od Slnka.

„Kepler-7b odráža viac svetla než väčšina obrovských plynných planét, čo pripisujeme existencii oblakov vo vrchných vrstvách atmosféry. Na rozdiel od Zeme sa však rozloženie oblačnosti mení len málo, takže má zrejme pozoruhodne stabilnú klímu,“ hovorí Thomas Barclay z NASA. Objavenie a zmapovanie oblakov na plynnom gigante je jedným z prvých krokov k vytvoreniu mapy oblačnosti na menších exoplanétach, ktoré sa viac podobajú Zemi.

„Spojením údajov zo Spitzera a Keplera by sme mohli získať celkom dobrú predstavu o atmosfére planét vzdialených miliardy kilometrov,“ pridal sa ďalší astrofyzik z NASA Paul Hertz. „V súčasnosti sa už presúvame od samotného hľadania exoplanét k ich detailnejšiemu skúmaniu,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #Kepler-7b