„Ľudia, ktorí sa vrátia z Marsu, nebudú v dobrej kondícii,“ poznamenáva kozmonaut Thomas Pesquet, ktorý má byť budúcim Francúzom vyslaným do vesmíru, pravdepodobne v rokoch 2016 až 2017. Je si vedomý toho, že misia na Mars si vyžiada ešte desaťročia príprav. Tridsaťpäťročný kozmonaut sa pripravuje na ťažké skúšky, ktorým bude podrobený jeho organizmus, nech už bude jeho misia akákoľvek.
Pri lete trvajúcom šesť mesiacov stratí človek desať percent svalovej a desať percent kostnej hmoty, aj keď denne dve hodiny cvičí, uvádza Pesquet. Ten, kto strávi pol roka na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) na nízkej obežnej dráhe Zeme, je vystavený radiácii rovnajúcej sa dvadsiatim rokom praxe výškového pilota.
Poslaním strediska Cadmos v Toulouse je pripravovať, organizovať a zabezpečovať vedecké misie, ktoré majú byť realizované v podmienkach mikrotiaže, na palube ISS, Airbusu Zéro-G, sondy či modulu. Na gigantických obrazovkách v kontrolnej sále sa pravidelne objavujú kozmonauti z ISS, kde uskutočňujú pokusy v priamom spojení s vedcami na Zemi. „Posledný pokus nazvaný Energy sa začal vlani v máji a skončil 18. októbra,“ vysvetľuje francúzska neurologička Hélene Rugetová pred jedným zo štyroch radov počítačov v sále.
Energy pripravil francúzsky vedec s cieľom študovať celkový denný energetický výdaj kozmonauta. Na pokuse sa podieľalo päť kozmonautov, medzi nimi aj Talian Luca Parminato, ktorý je na stanici doteraz. V susednej sále predstavuje šéf fyziologického sektora Cadmosu Alain Maillet obrovské sofistikované kreslo. To bude slúžiť v spolupráci s Američanmi a Rusmi na štúdiu svalovej atrofie kozmonautov a zhoršovania ich artikulácie.
Podľa prezidenta Národného strediska pre kozmický výskum (CNES) Jeana-Yvesa Le Galla zaujíma stredisko Cadmos v medzinárodnej spolupráci popredné postavenie a Európska vesmírna agentúra si ho zvolila, aby špeciálne zodpovedalo za pokusy týkajúce sa ľudskej fyziológie na ISS. „Francúzsko je na svetovej špici, pokiaľ ide o štúdium fungovanie srdca a mozgu na stanici vo výške 400 kilometrov nad našimi hlavami,“ konštatuje šéf letov s ľudskou posádkou CNES François Spier.
„Nasledovať bude vysielanie kozmonautov na Mesiac alebo Mars a tieto misie budú oveľa dlhšie, niekoľkoročné. Kozmonauti budú vystavení smrteľnej radiácii a poškodeniam organizmu kvôli beztiažovému stavu. Preto sa v stredisku Cadmos aj inde vykonáva výskum, ktorého cieľom je človeka na také misie pripraviť,“ hovorí Spier.
Bývalý kozmonaut Philippe Perrin spomína, ako ho v roku 2002 stredisko Cadmos podporovalo, keď montoval na stanici kanadskú robotickú ruku. „Ľudia z Cadmosu v priamom spojení sledovali moju fyziologickú a psychickú stabilitu,“ hovorí. Perrin pripomína, že jedného dňa poletí človek na Mars, a zdôrazňuje: „Aj keď sú už dnes na to rozpočty a technológie, skutočným obmedzením je zatiaľ ešte náš organizmus.“