V súčasnosti je to však nehostinný sused Zeme a vedci sa snažia prísť na kĺb tomu, čo sa stalo. O krôčik bližšie k poznaniu, prečo a kam sa voda a plynný obal červenej planéty vytratili, by ich mala priviesť sonda Maven, ktorú už v pondelok vyšle do kozmu americká Národná agentúra pre letectvo a vesmír (NASA).
Raketa Atlas V má odštartovať s marťanskou družicou z Mysu Canaveral o 19.28 nášho času. Maven, ktorej názov je skratkou označenia misie Mars Atmosphere and Volatile Evolution (Atmosféra a premenlivý vývoj Marsu), potom poletí desať mesiacov, až sa v septembri budúceho roka usadí na eliptickej obežnej dráhe okolo svojho cieľa.
Počas základnej misie, ktorá potrvá jeden pozemský rok, bude aparát s hmotnosťou takmer dva a pol tony skúmať všetky „marsopisné“ šírky planéty. Eliptická orbita pritom umožní bádať v rôznych výškach nad povrchom od 150 až po 6¤100 kilometrov. Naplánovaných je však aj päť zostúpení až na 125 kilometrov, čo je spodná hranica hornej vrstvy terajšieho plynného obalu Marsu, ktorý má hustotu jedného percenta zemskej atmosféry.
Vedci dúfajú, že im misia Maven, na ktorú NASA vyčlenila 671 miliónov dolárov, pomôže odhaliť, ako a prečo Mars o svoju atmosféru prišiel. „Sú len dve miesta, kam sa atmosféra mohla vytratiť. Buď do zemskej kôry, alebo do vesmíru,“ poznamenal vedúci misie Bruce Jakosky. Pritom je možné, že prinajmenšom časť plynného obalu „odvial“ slnečný vietor, aj keď svoju úlohu mohlo zohrať mnoho iných mechanizmov, dodal expert.
Jeden z medzinárodných vedeckých tímov nedávno zverejnil štúdiu, v ktorej vyjadril názor, že plynný obal Marsu nemusel uniknúť do vesmíru. Na základe skúmania takzvaného Lafayettského meteoritu pochádzajúceho z červenej planéty dospel k záveru, že veľká časť oxidu uhličitého sa môže skrývať v marťanských horninách.
„Maven nám pomôže porozumieť histórii klímy, ktorá je históriou obývateľnosti,“ upozornil Jakosky. Dodal, že hoci Maven nebude hľadať život, vedcom výsledky misie pomôžu pochopiť prostredie, ktoré život mohlo hostiť. Ako na videu, v ktorom NASA vysvetľuje zmysel projektu, poznamenal herec LeVar Burton (známy zo seriálu Star Trek ako hlavný inžinier hviezdnej lode Enterprise Geordi LeForge), možno sa vďaka Maven dozvieme aj niečo dôležité o Zemi.
Na zistenie príčin, prečo sa z teplého a vlhkého sveta stala chladná púšť, je nový marťanský satelit vybavený tromi súpravami prístrojov. Podľa Jakoského budú skúmať častice slnečného vetra, zloženie horných vrstiev atmosféry, ako aj jej reakciu na vplyv slnečnej energie. „Misia Maven je významným krokom k rozlúšteniu hádanky týkajúcej sa niekdajšieho a súčasného prostredia Marsu. Vedomosti, ktoré získame, budú stavať na predchádzajúcich a súčasných prieskumných misiách vedených na tejto planéte a pomôžu pri formovaní budúcich misií, pri ktorých zamieria na Mars ľudia,“ zhrnul zmysel projektu John Grunsfeld z riaditeľstva vedeckých misií NASA.
Jedným z dôvodov, prečo NASA dala misii Maven prednosť pred inými projektmi, je aj to, že sonda poskytne komunikačné zázemie pri najbližších misiách na Mars a tiež robotickému vozidlu Curiosity. To v súčasnej dobe na povrchu planéty pátra po stopách života a získané dáta posiela na Zem pomocou dvoch starších satelitov – Mars Odyssey a Mars Reconnaissance Orbiter.