Sonda teraz poletí na Mars, kde sa bude od septembra snažiť zistiť, ako naša susedná planéta prišla o atmosféru a povrchovú vodu. Vedci sú presvedčení, že Mars bol pred miliardami rokov v mnohom podobný Zemi a mohol na ňom existovať život. Sonda je vybavená prístrojmi, ktoré budú skúmať hlavne to, ako vrchná vrstva marťanskej atmosféry reaguje na slnečné žiarenie a slnečný vietor.
Maven (skratka pre Mars Atmosphere and Volatile Evolution) poletí na Mars desať mesiacov, prekoná 700 miliónov kilometrov a do cieľa má doraziť 22. septembra 2014. Misia sondy, ktorej príprava zabrala desať rokov, potrvá najmenej dvanásť mesiacov. Cena projektu podľa americkej vesmírnej agentúry NASA dosiahla 670 miliónov dolárov.
„Maven sa pripojí k družiciam a vozidlám, ktoré už na Marse máme. Poskytne nám ďalšie cenné informácie o červenej planéte, ktoré nám pomôžu pripraviť sa na let ľudskej posádky na Mars v treťom desaťročí,“ povedal šéf NASA Charles Bolden. „Táto misia je súčasťou integrovaného a strategického prieskumného programu slnečnej sústavy a umožní nám dosiahnuť vzdialenejšie destinácie,“ dodal. „Po desiatich rokoch prác sme radi, že Maven je na svojej ceste. Skutočná radosť však príde o desať mesiacov, keď získame prvé vedecké dáta,“ uviedol šéf misie Maven Bruce Jakosky.
Na palube sondy je osem vedeckých prístrojov na skúmanie atmosféry a ionosféry. Maven váži 2,5 tony a šírka rozpätia jej slnečných batérií presahuje 11 metrov.
Vedci chcú prostredníctvom tejto misie hlavne zistiť, čo sa Marsu prihodilo, že došlo k takej dramatickej klimatickej zmene, že planéta prišla prakticky o celé ovzdušie a vodu. Mars totiž v prvej miliarde života bol vlhký a teplý, kým teraz je vyprahnutý a chladný. V takom prostredí mohli vzniknúť aspoň mikrobiálne formy života. Väčšina atmosféry však unikla do atmosféry, kam ju postupne odvial slnečný vietor.