Testovacie vrty a chemické rozbory, ktoré urobil robot Curiosity v pevných horninách Galeovho krátera, naznačujú, že tam kedysi bolo jazero, v ktorom teoreticky mohli existovať chemolitotrofné mikróby. Tieto baktérie dokážu rozkladať minerály na získanie energie.
Príslušný výskum podľa časopisu ukázal, že analyzované horniny skutočne obsahovali stopy uhlíka, vodíka, kyslíka, dusíka a síry a vytvárali ideálne podmienky na základný mikrobiálny život. Malým bakteriálnym formám života známym ako chemolitotrofné baktérie sa darí v podobných podmienkach na Zemi. Zvyčajne sa nachádzajú v jaskyniach alebo v podmorských hydrotermálnych prieduchoch.
„Je to skutočne po prvý raz, čo sme na Marse našli horniny, ktoré dokazujú existenciu jazier,“ citovala agentúra AFP jedného z účastníkov výskumu Sanjeeva Guptu z Kráľovskej univerzity v Londýne. „To je fantastické, pretože jazerá sú ideálnym prostredím pre vývoj a udržanie základného mikrobiálneho života,“ vysvetlil.
Aj keby v horninách neboli zistené žiadne stopy života, vedec spresnil, že robot urobil vrty do kusov pieskovca a ílovca a objavil ílovité minerály naznačujúce vzájomné pôsobenie s vodou. Skúmaný pieskovec sa zdá podobný tomu, ktorý existuje v riekach na Zemi. Z toho experti usudzujú, že do jazera v Galeovom kráteri, ktoré sa nachádzalo pod menšou horou, sa vlieval nejaký tok.
Vedci už skôr objavili na inom mieste dôkazy o dávnej existencii vody na červenej planéte a snímky z rôznych družíc naznačili, že tam mohli byť jazerá. Cieľom misie robota Curiosity, ktorý pristál v Galeovom kráteri 6. augusta 2012, je zistiť, či na Marse niekedy v minulosti neboli priaznivé podmienky na mikrobiálny život.
Tieto najnovšie poznatky prinášajú „dôkaz o tom, že na Marse sa kedysi mohli vytvoriť podmienky nevyhnutné na to, aby sa tam rozvíjal život“, konštatuje vedecká práca, o ktorej informoval Science.