Čínsky králik na Mesiaci

Čína sa tak po USA a bývalom Sovietskom zväze stala treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami mäkko pristáť na prirodzenej družici Zeme, odkiaľ už posiela aj prvé fotografie. Na snímkach je okrem iného zachytený modul, v ktorom robotický aparát na Mesiac priletel.

Čína už dokonca aj stihla oznámiť svetu, že pripravuje ďalšiu mesačnú sondu, ktorá má v roku 2017 na Mesiaci odobrať vzorky pôdy a hornín a dopraviť ich späť na našu planétu. Čína sa celkovo netají svojimi ambíciami v dobývaní vesmíru a Nefritový králik je vlastne len predvojom oveľa smelších plánov. Do polovice tohto storočia chce vybudovať vlastnú vesmírnu stanicu aj trvalú základňu na Mesiaci a zvažuje možnosti ťažiť na ňom nerastné suroviny. Za zlomový okamih čínskeho vesmírneho programu možno označiť rok 2003, keď Čína vyslala na obežnú dráhu svojho prvého taikonauta – ako v Číne hovoria astronautom.

Šesťkolesový Nefritový králik zišiel podľa plánu z pristávacieho modulu v oblasti Dúhovej zátoky a urazil niekoľko prvých historických metrov. Oba stroje sa následne začali navzájom fotografovať a dôkazový materiál posielať späť na Zem. Šéf čínskeho mesačného programu označil misiu za „úplný úspech“. Veď Nefritový králik je pre Čínu vôbec prvý aparát, ktorý dokázal úspešne dosadnúť na povrch spolupútnika Zeme.

Robotické vozidlo dostalo netradičné meno v internetovom hlasovaní. Nefritový králik má korene v čínskej mytológii, kde je zobrazovaný ako verný spolupútnik mesačnej bohyne Čchang-e. V miske pre ňu neúnavne pripravuje elixír života. Zaujímavé je, že mesačný králik sa neobjavuje len vo východoázijskej mytológii, ale aj v aztéckej. V mezoamerickej verzii králika na Mesiac vyzdvihne boh Quetzalcoatl ako odmenu za to, že králik ponúkol vlastný život, aby sa hladný Quetzalcoatl mohol nasýtiť.

Hľadanie surovín

Čínske robotické vozidlo, poháňané energiou zo solárnych panelov, by malo na Mesiaci operovať zhruba tri mesiace. Robot, ktorý k Mesiacu doputoval za 12 dní na palube modulu bohyne Mesiaca Čchang-e 3, bude okrem iného pomocou radaru vykonávať meranie mesačnej kôry, skúmať štruktúru Mesiaca a pátrať po prírodných zdrojoch. Sonda Čchang-e 3 bude vykonávať vedecký výskum v mieste pristátia počas jedného roka.

Najväčšou výzvou pre oba stroje sú extrémne teploty siahajúce od plus 120 do mínus 180 stupňov Celzia, povedal hovorca čínskeho štátneho úradu pre vedu, techniku a priemysel národnej obrany Wu Č'-tien. Novú mesačnú misiu, ktorej cieľom bude priviezť z Mesiaca vzorky tamojšej pôdy a hornín, plánuje Čína na rok 2017. Pôjde o tretiu, záverečnú časť čínskeho robotického programu výskumu Mesiaca, ktorý má otvoriť cestu pre pristátie čínskeho kozmonauta na Mesiaci po roku 2020. „Po úspechu misie Čchang-e 3 vstúpi program prieskumu Mesiaca do tretej fázy s hlavným cieľom automatického zberu vzoriek a ich dopravy späť na Zem,“ vyhlásil hovorca Wu na tlačovej konferencii, pričom znovu zdôraznil mierový charakter čínskeho vesmírneho programu.

Prvou krajinou, ktorá mäkko pristála na Mesiaci, bol v roku 1966 Sovietsky zväz, ale USA sú stále jedinou krajinou, ktorá tam dokázala dostať svojich astronautov, a to v roku 1969. Európska vesmírna agentúra, Japonsko a India nechali na Mesiac padnúť niektoré svoje sondy. Práve India je najväčším súperom čínskeho vesmírneho programu. Táto rozvojová krajina chce tiež predviesť svoju technologickú vyspelosť a v novembri vyslala na Mars svoju prvú sondu.

Politický presah

Pristátie čínskeho „lunochodu“ na Mesiaci je jasný technologický triumf, dokázal však osloviť obyčajných Číňanov? Zdá sa, že všetko bolo pripravené tak, aby sa Nefritový králik dostal do pozornosti takmer 1,4 miliardy obyvateľov Číny. Ešte aj pristátie na Mesiaci bolo naplánované na vysielací „primetime“ o deviatej hodine večer. Celú misiu pokrývala štátna televízia CCTV, ktorá pripravila pekné počítačové animácie a infografiky.

Pred samotným pristátím sa však ľudia o Mesiac príliš nezaujímali. Napríklad na internetovej stránke Sina Weibo, ktorá je čínskou obdobou Twitteru, sa pristátie na Mesiaci dostalo len na 102. priečku najčastejšie diskutovaných tém. Po pristátí však už Nefritový králik bodoval na prvej pozícii, aj keď podľa niektorých analytikov tomu pomohli hlavne štátom kontrolované médiá. Ako informovala BBC, k „mesačnému ošiaľu“ sa pridali aj viaceré súkromné firmy od výrobcov kozmetiky až po firmu Key, ktorá predáva sexuálne pomôcky v tvare rakety Čchang-e.

Nadšenie Číňanov však nečakane rýchlo opadlo. Už päť hodín po pristátí sa Číňania viac venovali futbalovým zápasom a televíznym šou. Možno to bolo aj tým, že išlo o robotickú misiu a Číňanom chýbal nejaký hrdina astronaut, na ktorého by mohli byť hrdí.

Pre čínsku vládu má misia význam vo viacerých rovinách. V prvom rade išlo o vyslanie jasného signálu čínskemu ľudu a celému svetu, že Čína je technologicky vyspelá krajina schopná zmobilizovať ľudské a finančné zdroje. Misia takisto povzbudí rozvoj komunikačných a informačných technológií. Vzniknúť môžu zbrojárske aj civilné spoločnosti, ktoré dokážu využiť technológie vyvinuté s účelom pristátia na Mesiaci. A čo je najdôležitejšie, pre komunistickú stranu nie je veda až taká podstatná. Dôležitejší je symbol rastúcej Číny, ktorá siaha až do vesmíru.

Boj o Mesiac

Pristátie čínskeho lunárneho modulu sa však dá chápať aj ako začiatok súperenia o Mesiac. Aspoň to predpovedá významný predstaviteľ ruského vesmírneho programu Lev Zelionyj. Podľa neho sa v polovici storočia zostrí konkurenčný boj o Mesiac podobný súpereniu, ktoré sa teraz rozhorieva okolo oblastí Arktídy. „Mesiac je možné v určitom zmysle považovať za siedmy svetadiel Zeme. Mám takúto prognózu: v polovici 21. storočia sa rozhorí konkurenčný boj o ovládnutie oblastí okolo mesačných pólov a o možnosť vybudovať lunárnu základňu. Bude to pripomínať boj o arktický šelf, ktorý sa teraz stal zónou ekonomických záujmov mnohých krajín,“ vyhlásil podľa agentúry Itar-Tass riaditeľ Ústavu kozmických výskumov Ruskej akadémie vied Zelionyj.

Podľa neho už je dokázané, že na póloch prirodzenej družice Zeme sa nachádza veľké množstvo ľadu, v ktorom môžu byť stopy života. Okrem toho má Mesiac bohaté zásoby rôznych surovín vrátane vzácnych kovov. Síce bude nutné brať ohľad na ekonomickosť ťažby a dopravy, ale ak nebudú iné alternatívy, potom využitie mesačných zdrojov bude dobrý spôsob, ako vyriešiť nedostatok vzácnych kovov na Zemi. Zelionyj verí, že lunárna základňa môže fakticky nahradiť Medzinárodnú vesmírnu stanicu ISS alebo ju doplniť. Pri tom môžu byť užitočné ruské skúsenosti s dlhodobými vesmírnymi expedíciami. Vedec v tejto súvislosti pripomenul, že Rusko má pripravený kozmický program zameraný na výskum Mesiaca.

Zahŕňa vypustenie troch aparátov – jedného orbitálneho a dvoch ďalších, ktoré by mali pristáť na mesačných póloch a odobrať vzorky. Program je rozvrhnutý do roku 2023. Podobné plány majú aj USA a dokonca aj niektoré súkromné spoločnosti, ako je napríklad Planetary Resources.