Čínsky Nefritový králik vstal z mŕtvych

Čínske lunárne vozidlo Nefritový králik znova ožilo, vyslalo signál a možno sa ešte bude dať opraviť. Oznámila to agentúra Nová Čína s odvolaním sa na hovorcu lunárneho programu.

14.02.2014 11:00
Čína, vesmír, mesiac Foto:
Čínske robotické vozidlo Nefritový králik.
debata (9)

Ešte v stredu pritom čínske médiá hlásili, že prvý čínsky prístroj na Mesiaci sa nadobro pokazil a nemožno ho už opraviť.

„Znova nadobudol vedomie! Prinajmenšom je nažive a má šancu na záchranu,“ povedal štátnej tlačovej agentúre hovorca programu Pchej Čao-jü. Vzkriesenie „králika“ potvrdila aj štátna televízia CCTV. Hovorca podľa agentúry Reuters dodal, že problémy, ktoré má prístroj od konca januára, stále nie sú vyriešené.

„Diaľkovo riadené vozidlo určené na prieskum Mesiaca nemožno opraviť, aby mohlo splniť svoju misiu,“ citovala v stredu Nová Čína z krátkeho oficiálneho vyhlásenia. Dodala, že koncom januára sa na stroji prejavili problémy s mechanickým ovládaním, ktoré odvtedy znemožňujú jeho správnu prevádzku. Tento týždeň sa vozidlo dočasne úplne odmlčalo.

Príčiny poruchy hovorca nespresnil. Podľa špecialistu Čínskej akadémie vesmírnych technológií Pchang Č'-Chaa ju mohla spôsobiť napríklad silná radiácia, slabá gravitácia či extrémne výkyvy teplôt. Šesťkolesový robot Nefritový králik pristál na Mesiaci 14. decembra spoločne s modulom Čchang-e 3. O dva dni neskôr už začal na Zem posielať prvé fotografie. Okrem snímania Mesiaca mal robot pomocou radaru merať mesačnú kôru, skúmať štruktúru povrchu a pátrať po zdrojoch surovín.

Čína sa vlani stala po USA a niekdajšom Sovietskom zväze treťou krajinou sveta, ktorá na Mesiac dopravila svoj stroj. Dobývanie prirodzenej družice Zeme je ďalším krokom ambiciózneho vesmírneho programu krajiny, ktorej raketa v roku 2003 vyniesla na obežnú dráhu okolo Zeme prvého „taikonauta“. Poslednú vesmírnu misiu s ľudskou posádkou Čína uskutočnila úspešne v júni, keď trojica kozmonautov, vrátane jednej ženy, strávila 15 dní na obežnej dráhe a s kozmickým plavidlom Šen-čou 10 zakotvila pri čínskom experimentálnom module. Išlo o ďalší krok v snahe Číny umiestniť do roku 2020 na obežnú dráhu vlastnú obdobu Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS).

Vesmírny program je v Číne zdrojom pýchy a pristátie „králika“ tam sledovali milióny ľudí.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #vesmír #Sonda