Bella pritom neočakával, že sa na dnes už neexistujúcu stanicu Mir dostane. Favoritom bol služobne starší kolega z armády Michal Fulier. „Prvýkrát sme sa dozvedeli, kto by mohol letieť, asi v polovici prípravy. Neočakával som to. Očakával som, že prednosť dostane Michal Fulier, ktorý je o 10 rokov starší, mal vyššiu hodnosť, bol vo vyššej funkcii. Že mi povedia, ty si ešte mladý, ešte dostaneš šancu,“ opísal rodák z Brezna pre TASR svoje prvé pocity po tom, čo sa dozvedel, že do vesmíru zrejme poletí on.
Bella sa v roku 1983 sa stal pilotom, neskôr pilotom taktických stíhacích lietadiel. Od roku 1993 slúžil v 33. leteckej základni stíhacích a bombardovacích lietadiel v Malackách. Lietal na strojoch MiG-21 a Su-22. Na konci marca 1998 odišiel do podmoskovského Hviezdneho mestečka, kde sa začal pripravovať na vesmírny let. V auguste 1998 ho vybrali za člena hlavnej rusko-francúzsko-slovenskej posádky 27. expedície na Mir, ktorá odštartovala 20. februára 1999. Naspäť na Zem sa vrátil 28. februára.
Čo sa týka samotného chovu prepelíc, tento experiment sa nevydaril na sto percent pre poruchu na centrifúge. Úspechom však určite bolo, že vo vesmíre sa vyliahlo až 36 prepelíc, o ktoré sa starala celá posádka vesmírnej stanice. Experiment zaujal kozmonautov natoľko, že Gennadij Padalka, ktorý sa na Zem vrátil spolu s Bellom, sa bezprostredne po pristátí spýtal práve na osud vtáčat.