Dizajn nového urýchľovača si predstavujú ako tunel s obvodom 100 kilometrov, popri ktorom by LHC vyzeral priam neškodne malý. Urýchľovač LHC je pritom najväčším vedeckým zariadením a najkomplikovanejším strojom, aký kedy ľudstvo postavilo.
Rolf Heuer, generálny riaditeľ CERN-u, tvrdí, že je najvyšší čas zaoberať sa dizajnom nového urýchľovača. „Je to dlhodobý a ambiciózny projekt, ktorý si vyžiada veľa výskumu a vývoja,“ povedal Heuer. „Zoberte si ako príklad súčasný LHC. Naplno funguje zatiaľ len tri roky, ale diskusie o jeho výstavbe sa začali v roku 1983 a prvé výsledky sme získali až v roku 2009.“
Sto kilometrov dlhý tunel je však len jeden z návrhov. Niektorí výskumníci by preferovali lineárny urýchľovač a Čína a Japonsko by chceli, aby sa nový urýchľovač postavil u nich. Zatiaľ takisto nie je isté, čo sa bude v urýchľovači zrážať. Niektorí uprednostňujú protóny, ako je to v LHC. V silnejšom urýchľovači by sa dali dosiahnuť vyššie energetické extrémy, ktoré by lepšie napodobňovali tzv. Veľký tresk, po ktorom vznikol vesmír. Takýto tunel by si vyžiadal dvojnásobne silnejšie magnety, ako má LHC, údajne v CERN-e už na ich dizajne pracujú. Druhá skupina vedcov by však privítala, aby sa v novom urýchľovači zrážali elektróny, ako to bolo v urýchľovači LEP, ktorý bol predchodcom LHC. Výhodou elektrónov je to, že produkujú oveľa jasnejší a ľahšie interpretovateľný signál.
LHC veľmi rýchlo dosiahol veľký úspech, keď potvrdil existenciu Higgsovho bozónu. Nájdenie „božskej“ častice však podľa Heuera rozhodne neznamená koniec časticovej fyziky. „Sme len na začiatku. Trvalo 50 rokov, kým sme skompletizovali štandardný model, ale aj ten opisuje fungovanie len 5 percent vesmíru – viditeľného vesmíru. Musíme preskúmať ešte zvyšných 95 percent vesmíru, ktorý ja nazývam temný vesmír,“ vyhlásil Heuer, podľa ktorého by prvé informácie o temnom vesmíre mohol dať už aj LHC. Zároveň však hovorí, že na lepšie pochopenie temného vesmíru bude nutné postaviť oveľa väčší a silnejší kruhový urýchľovač.
„Podľa môjho názoru treba diskutovať o dizajne nového urýchľovača bez ohľadu na to, čo LHC v nasledujúcich rokoch objaví,“ pridáva sa Guido Tonelli, hovorca detektoru CMS v CERN. „Ak totiž v LHC aj niečo nové objavíme, bude to len koniec chvostu dinosaura. Budeme potrebovať stroj s oveľa väčšou energiou, aby sme videli celé zviera.“
Samotná výstavba 100 kilometrov dlhého tunela by nebola až takým problémom. Heuer poukázal aj na to, že vo Švajčiarsku budujú železničný Gothardov tunel, ktorý pozostáva z troch rúr, z ktorých každá meria 57 kilometrov. Koľko by však výstavba nového urýchľovača stála? Žiadny vedec to nechce ani odhadnúť. „Ak by ste povedali akékoľvek číslo, bolo by nesprávne. A najhoršie by bolo, že každý by si ho pamätal a neustále by ho odporcovia výstavby nového urýchľovača používali proti vedcom,“ povedal Heuer, ktorý na konferencii všetkých 350 účastníkov požiadal, aby zatiaľ o financiách nehovorili.
