„V januári to bol veľmi emocionálny moment a teraz rovnaká chvíľa pravdy čaká na jednotlivé tímy, ktoré sú zodpovedné za prevádzku 11 rôznych vedeckých zariadení,“ uviedol Matt Taylor z Európskej vesmírnej agentúry.
Cieľom misie sondy Rosetta je v auguste pristáť na kométe 67/PČurjumov-Gerasimenko. Bolo by to historicky prvé pristátie sondy na letiacom kuse ľadu a prachu. Jednou z prvých úloh sondy bude nájsť miesto vhodné na pristátie pre malú „výsadkovú“ sondu Philae. Tá má za úlohu odobrať vzorky z povrchu kométy.
Z 11 zariadení bude prvé prebudené kamerové zariadenie Osiris, ktoré bude na Zem posielať zábery. Nasledovať bude spektrometer Alice, ktorého úlohou je analyzovať zloženie chvosta, ktorý štyri kilometre široká kométa ťahá za sebou. Manažment zapájania ďalších prístrojov musí byť dobre naplánovaný. Rosetta sa stále nachádza 640 miliónov kilometrov od Slnka, a tak jej solárne panely produkujú limitované množstvo energie. Takisto platí to, že prístroje sa zapnú len na chvíľu. Po otestovaní ich funkčnosti budú opäť vypnuté. Výnimkou sú kamery Osiris. Tie sú potrebné na určenie presnej lokácie kométy. Samotné navádzanie sondy k trajektórii sa začne 21. mája sedemhodinovým zapnutím motorov.
Najriskantnejší bude samotný pristávací manéver. Ak sa však vydarí, sonda Rosetta, na ktorej pracovali aj slovenskí vedci, bude jednou z najväčších udalostí vo výskume vesmíru v roku 2014.