Program Copernicus Európskej únie je najväčším civilným projektom zameraným na pozorovanie Zeme a v plnej prevádzke by mal byť o päť rokov. Všetky satelity sa volajú Sentinel (stáž, hliadka) a prvý s označením Sentinel-1a bude povrch mapovať pomocou radaru, čo znamená, že na Zem „dovidí“ aj cez oblačnosť.
Brusel program Copernicus nazval najväčším projektom na opísanie nášho sveta a prebiehajúcich zmien. Keď bude projekt kompletný, bude každý deň zasielať na Zem 8 terabajtov dát o zemskom povrchu, oceánoch a atmosfére. Cieľom je mať čo najpresnejší prehľad o klimatických zmenách, dôsledkoch prírodných katastrof, vplyve činnosti ľudstva na planétu, o zmenách výšky morskej hladiny či o rozlohe ľadu v okolí severného a južného pólu.
Celý projekt bude prvých 15 rokov stáť okolo 7,5 miliardy eur, ale počíta sa s tým, že satelity budú postupne nahrádzané modernejšími a projekt bude pokračovať aspoň do polovice tohto storočia. „Keď budú na orbite všetky satelity Sentinel, program Copernicus bude najefektívnejším a najširším programom na pozorovanie Zeme,“ vyhlásil prezident Európskej komisie José Manuel Barroso. On od programu očakáva aj vytvorenie tisíc vysokokvalifikovaných pracovných miest vo firmách, ktoré budú získané dáta spracovávať a využívať.
Sentinel-1a sa na orbitu vo výške 700 kilometrov dostal na palube ruskej rakety Sojuz. Let trval 23 minút. Následne došlo k vypusteniu satelitu, roztiahnutiu solárnych panelov a prvým technickým kontrolám zariadení a komunikácie so Zemou. Program riadi Európska vesmírna agentúra (ESA) zo svojho strediska v nemeckom Darmstadte. Sentinel-1a by mal oficiálnu prevádzku začať približne o tri mesiace.
Najdôležitejším zariadením na jeho palube je radar, ktorý má množstvo využití. Je možné pomocou neho sledovať, či sa na námorných dopravných cestách nenachádzajú ľadovce, kde dochádza k výrubu lesov alebo môže pomôcť pri predpovedaní globálnej úrody ryže. Hlavnou úlohou satelitu Sentinel-1a a jeho sesterskej družice Sentinel-1b však bude pomáhať pri mapovaní prírodných a ekologických katastrof. Radar pomôže pri určovaní rozsahu záplav alebo pri lokalizovaní poškodenej infraštruktúry po zemetraseniach. So pozemnými stanicami bude komunikovať pomocou laserov, čo umožní dostať sa k údajom v priebehu minút, a nie hodín, ako je to v prípade väčšiny súčasných civilných satelitov.
Program Copernicus v priebehu piatich rokov má doplniť päť ďalších druhov satelitov Sentinel. Z každého druhu budú dva sesterské satelity, aby sa skrátil čas medzi preletmi ponad dané miesto nad zemským povrchom. Sentinel-1b pôjde na orbitu budúc rok. Po dlhom meškaní sa do kozmu postupne dostávajú aj satelity navigačného systému Galileo, ktorý bude riadený z Prahy.