Foto: ESA
Objav je pre vedcov cenný preto, že im dáva nové informácie o tom, ako sa v našej galaxii šíri voda. V čase vzniku slnečnej sústavy pred zhruba 4,6 miliardy rokov boli planéty bližšie Slnku kvôli príliš vysokým teplotám bez vody, ktorá sa na ne zrejme dostala až po viac ako pol miliarde rokov vplyvom pôsobenia komét a asteroidov. „Je to prvýkrát, čo bola v páse asteroidov zistená voda, a dostávame tým dôkaz, že Ceres má ľadový povrch a atmosféru,“ uviedol astronóm Michael Küppers zo strediska ESA v Španielsku.
Podľa vedcov povrch Ceresu produkuje približne šesť kilogramov vodnej pary za sekundu, čo znamená, že ľadom môže byť pokrytá iba nepatrná časť tejto trpasličej planéty, ktorej priemer sa odhaduje na necelých tisíc kilometrov. Najpravdepodobnejšou príčinou prítomnosti vodnej pary je podľa vedcov vyparovanie vody z topiaceho sa ľadu, môže však ísť napríklad aj o vplyv činnosti gejzírov či vulkánov.
Ceres objavil pred viac než 200 rokmi taliansky matematik, astronóm a teológ Giuseppe Piazzi. Je to najväčšie teleso v hlavnom páse planétok medzi Marsom a Jupiterom. Najprv ho vedci označovali za planétku, po pražskej medzinárodnej konferencii astronómov v roku 2006 sa však dostal medzi väčšie trpasličie planéty, kam patrí napríklad Pluto.
Teleskop Herschel po minutí 2¤300 litrov hélia, ktorým bol poháňaný, vlani ukončil svoju aktívnu činnosť a je umiestnený na orbite okolo Slnka. Vedci však stále vyhodnocujú posledné záznamy nasnímané týmto najväčším monitorovacím prístrojom na infračervené lúče, aký kedy bol vyslaný do vesmíru.