Novoobjavená „Megazem“ s oficiálnym označením Kepler-10c je až 17-násobne hmotnejšia ako Zem. S týmito rozmermi je podstatne väčšia než dosiaľ objavené Superzeme, a preto dostala prívlastok mega.
„Keď sme zistili, čo sme objavili, tak sme boli veľmi prekvapení,“ povedal astronóm Yavier Dumusque z Harvard-Smithonian centra pre astrofyziku (CfA), ktorý viedol analýzu dát a megaplanétu objavil. „Je to Godzilla medzi Zemami,“ pridal sa jeho kolega Dimitar Sasselov. „Na rozdiel od filmového monštra však exoplanéta Kepler-10c môže byť naklonená životu.“ Tím vedcov svoj objav prezentoval na konferencii Americkej astronomickej spoločnosti v Bostone.
Megazem Kepler-10c obieha okolo hviezdy podobnej nášmu Slnku a jednu orbitu zvládne za 45 dní. Od nás je vzdialená 560 svetelných rokov a nachádza sa v súhvezdí Draka. Okrem Megazeme okolo vzdialenej hviezdy obieha ešte lávová exoplanéta, ktorá je zhruba trojnásobne väčšia ako Zem. Okrem rozpáleného povrchu je Kepler-10b zaujímavá aj tým, že jeden rok, teda jeden obeh okolo hviezdy, na nej trvá len 20 hodín.
Ako už samotný názov napovedá, obe exoplanéty sa podarilo objaviť pomocou Keplerovho vesmírneho teleskopu. Keplerov teleskop hľadá planéty pomocou metódy tranzitu. Teleskop sa vlastne zameria na hviezdu a sleduje odchýlky v množstve vyžiareného svetla. Ak množstvo svetla pravidelne a takmer nebadane klesá, môže to znamenať, že popred hviezdu preletela planéta. Na základe veľkosti tejto odchýlky je možné vypočítať veľkosť vzdialenej exoplanéty. Keplerov teleskop však nevie zistiť, či je tá planéta kamenná ako naša Zem, alebo plynná ako Jupiter.
Planéta Kepler-10c má priemer okolo 28 800 kilometrov, teda 2,3-krát toľko ako Zem. Zapadá preto do kategórie Minineptúnov, ktoré majú husté, plynné zloženie. Astronómovia však použili zariadenie HARPS-North na ďalekohľade Telescopio Nazionale Galileo na Kanárskych ostrovoch, aby zistili hmotnosť exoplanéty Kepler-10c. Zistili, že váži 17-krát toľko čo Zem, čo bolo oveľa viac, ako očakávali. To poukázalo na to, že Kepler-10c nie je plynná planéta, ale je podstatne viac podobná Zemi.
„Kepler-10c neprišla počas vývoja o svoju atmosféru. Zároveň je to dosť masívna planéta, aby si ju udržala,“ uviedol Dumusque.
Vedci však teraz majú problém vysvetliť, ako taká veľká kamenná planéta vlastne mohla vzniknúť. Lars Buchhave, tiež z CfA, si myslí, že existuje súvislosť medzi rýchlosťou orbitu planéty okolo svojej hviezdy a veľkosťou, pri ktorej sa kamenné planéty menia na plynné. Buchhave je presvedčený, že lovci exoplanét čoskoro nájdu ďalšie Megazeme.
Objav planéty Kepler-10c môže byť prínosný aj pre lepšie pochopenie histórie vesmíru a možností vzniku mimozemského života. Slnečná sústava Kepler-10 je stará približne 11 miliárd rokov, čo znamená, že vznikla asi 3 miliardy rokov po tzv. veľkom tresku. Mladý vesmír bol tvorený len vodíkom a héliom. Pre vznik skalnatých planét boli potrebné ťažie prvky ako kremík a železo a tie teda museli vzniknúť v prvej generácii hviezd.
Keď tieto hviezdy explodovali, rozptýlil sa materiál do vesmíru. Tento proces mal trvať miliardy rokov, no Kepler-10c ukazuje, že planéty mohli vznikať už v čase, keď ťažké prvky boli veľmi vzácne.
„Objavenie Keplera-10c nám hovorí, že skalnaté planéty mohli vzniknúť oveľa skôr, ako sme si mysleli. A kde máte skalnaté planéty, môžete mať aj život,“ povedal Sasselov.
Agentúrnu správu sme nahradili autorským článkom denníka Pravda.