Skladá sa z dvoch spolu spojených objektov a vedci zatiaľ nedokážu s istotou vysvetliť, ako takáto kométa vzniká. Je možné, že k tejto deformácii došlo po zrážke s iným telesom, ale vylúčené nie je ani to, že obe časti majú úplne odlišný pôvod.
Isté je však teraz to, že šéfovia misie z Európskej vesmírnej agentúry (ESA) budú musieť odznova prehodnotiť, na ktorej časti kométy vlastne modul Philae pristane. Pristávací modul so sebou vezie sonda Rosetta a ak sa úspešne zachytí na povrchu, bude to historicky prvé pristátie na kométe. Pristávací manéver sa začne, až keď sa sonde podarí priblížiť aspoň na vzdialenosť niekoľko kilometrov. Vzdialenosť 70 kilometrov však stačí na to, aby sa sonda, na ktorej pracovali aj vedci z Ústavu experimentálnej fyziky SAV v Košiciach, mohla zachytiť na obežnej dráhe kométy.
Už skôr Rosetta zistila, že kométa za sebou necháva vodnú čiaru. Každú sekundu toto 4 kilometre široké vesmírne teleso vypustí asi dva poháre vody. „Vedeli sme, že v okolí kométy vodnú paru nájdeme,“ uviedol začiatkom tohto mesiaca Sam Gulkis z ESA. „Prekvapilo nás však, ako skoro sme na ňu narazili.“
Rosetta letí ku kométe Čurjumov-Gerasimenko už takmer desať rokov a práve táto misia je v súčasnosti najväčšou pýchou európskeho vesmírneho programu. Výskum kométy je vlastne pohľad do histórie hlbokej až 4,6 miliardy rokov. V tej dobe vznikala slnečná sústava a kometárne jadrá dodnes „konzervujú“ jej prvotný stavebný materiál. Očakáva sa, že prieskum kometárneho jadra prinesie veľmi cenné informácie o jej vzniku. Aj keď sa na kométe neočakáva žiadna biologická aktivita, sonda je vybavená aj analyzátorom organických molekúl. Niektoré teórie totiž nevylučujú prenos života kométami.
Let sondy bol dosiaľ hladký, takisto ako 3 z 5 približovacích manévrov. Pristátie kométy teda ostáva naplánované na 11. novembra.