Taká veľká skupina totiž podľa neho bude disponovať dostatočne veľkou genetickou a demografickou rôznorodosťou, ktorá kolónii poskytne najlepšiu šancu na prežitie počas dlhej cesty vesmírom, ale aj po nej. „Chcete len tak-tak prežiť, alebo to zvládnuť v zdraví? Ja by som navrhoval ísť do toho s niečím, čo vám dá dostatočnú zálohu pre prípad katastrofy,“ myslí si americký vedec.
Je čas na iný pohľad
V minulosti mali odborníci názor, že na založenie osady na cudzej planéte alebo v jej blízkosti bude stačiť niekoľko stoviek ľudí. Smith si však myslí, že je čas na iný pohľad. „Chcem sa k tejto otázke vrátiť. Už ubehlo dosť času a teraz toho, samozrejme, vieme viac o genetike populácie,“ hovorí. Vo svojej štúdii, uverejnenej v časopise Acta Astronautica, Smith uvažuje o medzihviezdnej výprave trvajúcej 150 rokov. To je rámec zodpovedajúci úvahám výskumníkov z organizácie Icarus Instellar, ktorá sa zaoberá problematikou cestovania k iným hviezdam.
Smithove kalkulácie, ktoré spájajú informácie z teórie populačnej genetiky a počítačové modely, ukazujú, že zakladajúcu populáciu by malo tvoriť 14-tisíc až 44-tisíc ľudí. Za „bezpečný a dobre zvážený počet“ pritom vedec vo svojej štúdii označuje 40-tisíc jedincov. Z toho by malo byť 23-tisíc mužov a žien v reprodukčnom veku. Na prvý pohľad sa to podľa vedcov môže zdať neskutočne veľa, ale je to podložené.
Genetická rôznorodosť
„Tento počet zachová dobrý zdravotný stav počas piatich generácií napriek zvýšenému príbuzenskému kríženiu relatívne malej skupiny ľudí, napriek zníženej genetickej rôznorodosti, napriek postupným demografickým zmenám a napriek očakávanej vážnej populačnej katastrofe počas päťgeneračnej vesmírnej cesty,“ konštatuje Smith v časopise Acta Astronautica. Poukazuje pritom na to, že jeho závery sú podporené reálnym životom.
„Takmer žiadny prirodzený druh stavovcov neklesá pod 7-tisíc jedincov. Je to pre genetické dôvody. A keď populácie pod túto hranicu klesnú, niekedy prežijú, ale veľakrát sa dostanú do takzvaného demografického víru vedúceho k vymretiu.“
Možnosťou je tiež poslať na cestu zmrazené vajíčka a spermie sprevádzané obmedzeným počtom opatrovateľov, pripúšťa Smith, ale neuvažuje o tom vážne. „Dá sa to urobiť, ale natoľko sa to líši od skúsenosti ľudí so životom v spoločenstve, že by som sa tomu radšej vyhol,“ konštatuje. „Ja by som sa držal toho, s čím má ľudstvo doteraz skúsenosti a z čoho sa môže učiť,“ dodáva.
Podobný prístup má Smith, aj pokiaľ ide o návrh kolónie na Marse. Navyše veľká populácia na červenej planéte by pomohla, aby kolónia získala sebestačnosť, čo je dôležitý cieľ mnohých ľudí, ktorí obhajujú stálu kolonizáciu Marsu. „Aby ste to dosiahli a mohli v tom pokračovať, potrebujete zabezpečiť mnoho najrôznejších špecializácií a schopností. A na to bude nutné mať veľa ľudí,“ je presvedčený. Takže vedci a inžinieri plánujúci ľudské základne mimo Zeme by sa podľa neho nemali snažiť znižovať náklady vysielaním obmedzených kolonizačných posádok.